OTVORENÝ LIST PREMIÉROVI ROBERTOVI FICOVI

Vaša excelencia, Vážený pán premiér,

píšem Vám po dôkladnej úvahe v reakcii na Vašu predvčerajšiu výzvu členom, voličom a sympatizantom strany SMER-SSD, v ktorej sa na nich obraciate s prosbou o podporu a šírenie pravdy všetkými prostriedkami a možnosťami v súvislosti so škandálnymi odhaleniami o počínaní britskej vlády, ktorá aj formou financovania influencerov na Slovensku fakticky zasahovala do volebnej kampane v neprospech Vašej strany.

Som prekladateľ, bývalý novinár a v súčasnosti pravidelný komentátor (starší od Vás o jedenásť rokov), ktorého prvé medzinárodné vystúpenie v médiách bol môj rozhovor pre štáb fínskej televízie v októbri 1990 na námestí pred starou budovou Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave, kde v ten deň 20 000 ľudí apelovalo na poslancov, aby prijali matičný návrh zákona o štátnom jazyku. Prihovoril som sa tam prítomným fínskym novinárom , ktorí okamžite otočili kameru a mikrofón na mňa a požiadali ma o bezprostredný rozhovor a vysvetlenie, o čo zhromaždeným občanom Slovenska ide. Plných 35 rokov sa nielen v našich slovenských printových a elektronických médiách, ale aj v zahraničnej tlači (v minulosti v časopis EUROPA VINCET, v denníku WALL STREET JOURNAL a v novinách CAMBRIDGE EVENING NEWS) vyjadrujem k slovenským politickým reáliám a k aktuálnej politickej situácii, vrátane toho, čo sa o Vás píše a ako sa o Vás informuje v zahraničí. Pokiaľ ide o Vašu stranu a o Vás osobne, prvý raz som sa o Vás verejne vyjadril a zastal sa Vás na jeseň 2002 na medzinárodnej konferencii Inštitútu pre verejné otázky (IVO) pod názvom „Znamená výsledok volieb 2002 koniec populistu Roberta Fica?“ v bratislavskom hoteli Carlton. V diskusii z pléna som nesúhlasil a upozornil som, že predvolebným populistom tu nebol Robert Fico, aĺe Mikuláš Dzurinda s jeho nereálnymi populistickými sľubmi o dvojnásobných švajčiarskych platoch.

Od toho momentu, teda od roku 2002, som sa Vás a vašej strany na medzinárodných konferenčných fórach opakovane zastával – okrem iného aj v deň, kedy sa vo februári 2005 uskutočnil v Bratislave pamätný samit Bush-Putin a na ministerstve zahraničných vecí sa konala veľká medzinárodná konferencia na okraj toho historického samitu USA-RUSKO pod záštitou vtedajšej štátnej tajomníčky M. Vášáryovej. Okamžite som hneď na začiatku v prvej diskusii z pléna ostro a veľmi dôrazne s vlastnou argumentáciou odmietol vyjadrenia v úvodnom prejave Pavla Demeša. Bol tam vtedy v preplnenej sále prítomný aj celý zahraničný diplomatický zbor a štrnásť štábov zahraničných médií, no nik za Smer sa tam z pléna neozval a neviem, či tam vtedy niekto zo Smeru vôbec bol.

V máji 2005 som požiadal o stretnutie podpredsedu vašej strany a predsedu Zahraničného výboru parlamentu Pavla Pašku. V 25-minútovom otvorenom rozhovore v prázdnej miestnosti klubu vašej strany som ho počas rokovania parlamentu informoval o dianí na medzinárodných konferenciách v Bratislave s tým, že je podľa mňa chybou, že tam nik z vašej strany nie je a okrem mňa tam nevystupuje nikto, kto by sa Vás zastal. Pavol Paška súhlasil, v ďalšom období sa však nič nezmenilo. Pár dní na to som sa vo vestibule NR SR stretol s Vami na záver Vášho krátkeho priateľského rozhovoru s poslancom Tiborom Mikušom (bol som vtedy jeho asistentom) a stihol som Vám v jedinej vete povedať, že sa Vás a Smeru na medzinárodných konferenciách zastávam ako sa dá. Pozreli ste sa na mňa…. jeden krátky letmý pohľad, a bez slova ste odišli.

Keď sa v medzinárodnej Wikipedii objavil v roku 2008 Váš životopis v angličtine, okamžite som si ho stiahol a bez meškania upravil. Bol totiž napísaný mimoriadne tendenčne – okrem iného v ňom bol osobitný dôraz na informáciu, že „Robert Fico absolvoval vysokú školu za komunizmu“ , hoci všetci vtedajší predstavitelia slovenských politických strán absolvovali štúdiu „za komunizmu“, ale v životopise nikoho z nich o tom nebola na Wikipedii zmienka. V texte bola navyše aj táto absurdná veta „His life is killing him“.

V tom čase som bol pracovníkom Parlamentného inštitútu, teda nebol som zamestnancom Úradu vlády, ale všimol som si to a naliehal som na kolegov informatikov parlamentu, aby napustili do Wikipedie mnou upravené encyklopedické heslo ROBERT FICO. Urobili to, lebo natoľko technicky nie som v informatike zručný. Žiadna propaganda a žiadne velebenie, iba som Váš životopis v angličtine zbavil jednostranných tendenčností a hlavne tej mimoriadne bezočivej vety. Neviem, či sa niekto z tisícov členov vašej strany niečím takým dôsledne zaoberal, a či si niekto z nich aspoň všimol, čo sa vtedy o Vás v zahraničí písalo. Ja áno, hoci zdôrazňujem – nie som, nebol som ani nikdy nebudem členom Smeru a nikdy som nemal s Vami alebo s niektorým z Vašich kolegov žiadnu spoločnú fotografiu.

Vo svojej výzve apelujete na voličov a sympatizantov Smeru…. Neviem, či máte pri svojej náročnej práci čas všímať si podrobne dianie na sociálnych sieťach. Ja áno a vidím, čo sa na nich deje a ako sa na nich bežní ľudia, ktorí majú svoje zamestnanie, svoje starosti a koníčky, a najmä svoje rodiny, respektíve sú už na dôchodku, vyjadrujú a svoj voľný čas trávia vo veľkej miere sledovaním politickej situácie a zastávajú sa Vás v neobyčajne tvrdých a neraz až extrémne vyhrotených komunikačných stretoch s Vašimi radikálnymi protivníkmi a neprajníkmi. Čo ešte majú takí ľudia prosím Vás robiť, vrátane mňa dôchodcu? Napísal som Vám za 23 rokov štyri listy, tento otvorený je v poradí piaty, okrem jedného listu v roku 2005 Pavlovi Paškovi, no nikdy mi Váš sekretariát neodpovedal. Vlastne jeden raz áno. Bol to môj list v roku 2012, v ktorom som Vás upozorňoval na štvanicu voči vám aj v medzinárodnom rozmere a navrhol som, že by bolo užitočné, ak by mala vaša strana časť svojej internetovej stránky, podobne ako vtedajší českí sociálni demokrati, aj v angličtine. Aby bolo možné pružne vysvetľovať politiku a program Smeru a pohotove priebežne reagovať na aktuálne dianie. Ponúkol som vtedy svoju výsostne odbornú, novinársko-prekladateľskú pomoc. Dostal som z Vášho sekretariátu stručnú formálnu odpoveď a poďakovanie za môj list s tým, že bol postúpený generálnemu manažérovi strany Smer-SD. To je však všetko, tam to aj celé, zrejme v koši, skončilo.

Keď krátko po voľbách v roku 2023 uverejnil vtedajší eurokomisár Reynders svoj mimoriadne neobjektívny pamflet o situácii na Slovensku, zareagoval som svojím listom v angličtine, adresovaným nielen jemu, ale aj ostatným komisárom EK , vrátane Von der Leyenovej, vedeniu Európskeho parlamentu a tunajším zahraničným zastupiteľským úradom. Moji priatelia a čitatelia sa pohotovo zložili na doporučené listy do Bruselu, lebo toho bolo veľa a nechceli sme to posielať iba elektronickou cestou. Následne som uvedený otvorený list hneď na druhý deň preložil do slovenčiny, zverejnil ho a poskytol občanom na podpis vo forme petície na podporu krokov vlády R. Fica na príslušnej internetovej stránke petícií.

O celej veci som Vás informoval doporučeným listom (okrem Vás aj vtedajšieho predsedu parlamentu P. Pellegriniho a ministra Šutaja-Eštoka.). Opäť žiadna odpoveď- ani len stručné potvrdenie, že niekto na Úrade vlády a v centrále vašej strany to aspoň vzal na vedomie. Ako som sa tohto roku vo februári dozvedel, na vaše krajské a okresné organizácie sa informácia o petícii na Vašu podporu ani len nedostala….! Znovu si preto kladiem otázku, čo ešte môže (a má) bežný človek urobiť, spolu so svojimi invenčnými a iniciatívnymi čitateľmi? Najmä ak som medzitým reagoval listom čitateľa aj priamo do redakcie amerického denníka NEW YORK TIMES po tom vlaňajšom mimoriadne tendenčnom článku amerického novinára Andrew Higginsa, ktorý napísal v spolupráci s mladým slniečkárskym „fixerom“ zo Slovenska, a tohto roku aj mojím listom redakcii britského denníka GUARDIAN v reakcii na ich článok od novinárky z Denníka N. Obidva listy som uverejnil aj v slovenskom preklade.

Vedomý si tlaku zahraničných médií na Vašu vládu, vlani na jeseň som zdvorilým mailom ponúkol podpredsedovi vašej strany, pánovi generálovi Tiborovi Gašparovi, že s ním urobím exkluzívny rozhovor, ktorý preložím do angličtiny, aby bolo možné ho podľa situácie kedykoľvek citovať, respektíve priamo poskytnúť zahraničiu, predovšetkým britským a americkým médiám. Do dnešného dňa som odpoveď na môj návrh rozhovoru nedostal…. Opäť si kladiem tú istú otázku, čo ešte môže a má nejaký sympatizant urobiť, napríklad aj v reakcii na Vašu predvčerajšiu naliehavú výzvu? Obávam sa navyše, že cez tú „hlbokú vodnú priekopu, nepreniknuteľné hradby a strážne bašty“, ktoré Vás hermeticky chránia a obklopujú, o mnohých veciach nie ste pravdepodobne informovaný. V mojich očiach, rovnako ako v očiach veľkej časti slovenskej verejnosti, ste vzdelaný a mimoriadne inteligentný človek. Dovolím si povedať, že ste to isté čo ja – stará, dobre vychovaná škola klasickej slušnosti – o tom určite nik aspoň trochu objektívny nepochybuje. Považujem preto za vylúčené, že by ste na moje listy v dávnejšej i nedávnej minulosti neodpovedali, ak by ste o nich vedeli… samozrejme nie osobne, ale prostredníctvom Vášho sekretariátu.

Na záver ešte jedna zaujímavá informácia, o ktorej zrejme takisto neviete. Predpokladám, že poznáte exkluzívnu dvesto-stranovú knihu o histórii slovenského parlamentu pod názvom „Slovenský parlament v premenách času“, ktorú NR SR vydala v roku 2008 pri príležitosti stošesťdesiateho výročia založenia Slovenskej Národnej Rady. Bohato ilustrované reprezentatívne dielo, ktoré je k dispozícii v príručnej knižnici parlamentu. Viete o tom, že existuje aj jej anglický preklad? Kniha mala byť totiž vydaná aj v angličtine, aby mal parlament niečo hodnotné o sebe pre zahraničné návštevy. Preklad tej knihy som v roku 2008 dostal ako naliehavú úlohu od vtedajšieho kancelára NR SR a generálneho manažéra vašej strany, Viktora Stromčeka. Úlohu som splnil, ale viete ako to dopadlo….? Šokujúco, o tom ale viac v ďalšom liste. Dodnes totiž náš parlament nič reprezentatívne o sebe v angličtine nemá.

Ak by som si mal prejsť všetkým tým, čím ste doteraz prešli Vy, nezvládol by som to. Máte preto moju úctu. Prajem Vám dostatok fyzických a duševných síl a najmä odvahu nevzdávať sa a pokračovať ďalej.

S úctou

Michal Zoldy
(prekladateľ a komentátor)