Expert hovorí, že výpočty EÚ pri nákladnom „zelenom“ vodíku nesedia

Vodíková stratégia Európskej únie čelí rastúcej kontrole, keďže sa nahromadili obavy týkajúce sa nákladovej efektívnosti a ciele nasadenia neboli splnené.

Vodíková nádrž na termináli Duisburg Gateway v Duisburgu v Nemecku, 3. júla 2025. EPA/CHRISTOPHER NEUNDORF

Napriek politickej podpore a záväzkom v hodnote niekoľkých miliárd eur odborníci varovali, že základné predpoklady, na ktorých stojí obnoviteľný vodík – najmä jeho úloha v priemyselnej dekarbonizácii – nie sú podložené energetickou a ekonomickou realitou.

V roku 2020 Európska komisia predstavila svoju vodíkovú stratégiu, ktorej cieľom je dosiahnuť ročnú produkciu „zeleného“ vodíka 10 miliónov ton do roku 2030. Dosiahnutie tohto cieľa by si vyžadovalo investície až do výšky 470 miliárd eur a zdvojnásobenie kapacity EÚ na výrobu elektriny. Významná časť balíka EÚ v rámci Zelenej dohody v hodnote 1 bilióna eur je vyčlenená na podporu tejto transformácie.

Ale o štyri roky neskôr pokrok výrazne zaostáva za plánovaným termínom. Začiatkom roka 2024 mala EÚ nainštalovaných iba 200 megawattov elektrolyzérov, čo predstavuje len 3 percentá z predbežného cieľa 6 gigawattov na rok 2024.

Elektrolyzéry využívajú elektrinu na rozdelenie vody na vodík a kyslík prostredníctvom elektrolýzy. Tento proces je kľúčový pre výrobu zeleného vodíka.

Medzitým bol jeden zo štyroch európskych vodíkových projektov oneskorený alebo zrušený.

Švédsky projekt Stegra (predtým H2 Green Steel) bol príkladom ambícií aj štrukturálnych problémov. Spoločnosť, ktorá získala financovanie vo výške 75 miliárd SEK (6,5 miliardy EUR) – vrátane grantov od EÚ a švédskej vlády vo výške 4 miliárd SEK (360 miliónov EUR) a štátom podporovaných úverov vo výške 18 miliárd SEK (1,61 miliardy EUR) – si dala za cieľ vyrábať oceľ bez fosílnych palív s použitím vodíka namiesto uhlia.

Keď bude zariadenie v Bodene v prevádzke, spotrebuje ročne 10 terawatthodín (TWh) elektriny, čo zodpovedá približne 7 percentám celkovej spotreby elektriny vo Švédsku.

Podľa Švédskej energetickej agentúry by sa národný dopyt po elektrine mohol do roku 2045 zdvojnásobiť, a to najmä v dôsledku rastu priemyslu súvisiaceho s vodíkom. Kombinovaná potreba elektrifikácie spoločností Stegra, projektu Hybrit a ťažobného giganta LKAB predstavuje viac ako 90 TWh – čo je viac ako polovica súčasnej švédskej produkcie elektriny.

Chemický inžinier a špecialista na vodík Paul Martin nedávno pre švédsky týždenný ekonomický časopis Affärsvärlden povedal , že čísla nesedia.

„Zelený vodík si po elektrolýze, kompresii a premene zachováva iba približne 37 percent pôvodného vstupu elektriny,“ povedal Martin. „Väčšinu energie stratíte skôr, ako dokáže vykonať akúkoľvek užitočnú prácu.“

Dodal, že vodík je za súčasných podmienok nielen energeticky neefektívny, ale aj ekonomicky neudržateľný.

Napríklad spoločnosť Stegra požadovala ceny elektriny pod 0,40 SEK/kWh (0,03 €/kWh), aby zostala životaschopná, povedal. Predpokladané náklady na elektrinu z nových jadrových reaktorov, ktoré sú kľúčovou súčasťou dlhodobej energetickej stratégie Švédska, však boli na základe vládnych a trhových odhadov 0,80 až 1,10 SEK/kWh (0,071 až 0,098 €/kWh).

Despite the EU heavily promoting hydrogen in its ‘green agenda’ and net-zero ambitions, the industry is struggling, with many project cancellations and delays. https://t.co/zap4J9VmO1

— Brussels Signal (@brusselssignal) January 22, 2025

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhadla, že výroba zeleného vodíka v súčasnosti stojí 3 až 8 dolárov/kg (2,6 – 7 eur/kg) v závislosti od cien elektriny.

Vodík z fosílnych palív zostáva na úrovni 1 – 2 USD/kg (0,8 – 1,75 EUR/kg). V odvetviach, ako je doprava, bol rozdiel ešte väčší.

V prvom štvrťroku 2025 sa v celej EÚ predalo iba 39 vozidiel na vodíkový pohon.

Podľa rečníka na priemyselnej konferencii vedenej Švédskym inštitútom pre výskum životného prostredia by sa vodík stal vhodným pre nákladnú dopravu až pri cene 50 SEK/kg (4,4 €/kg). Dnes sa švédsky vodík predáva za približne 200 SEK/kg (17,8 €/kg).

Jonas Nycander, profesor meteorológie na Štokholmskej univerzite, pre Affärsvärlden povedal: „Dnešné nízke ceny elektriny sú založené na skutočnosti, že prebytok je taký veľký, že export na juh dosahuje kapacitný strop v potrubiach – čo je niečo, čo masívne rozšírenie výroby vodíka riskuje zastaviť.“

Martin, ktorý je spoluzakladateľom Koalície pre vodíkovú vedu, uviedol, že mnohé navrhované prípady využitia vodíka v oblasti vykurovania, dopravy a skladovania sú technicky uskutočniteľné, ale nie praktické.

„Keď je obnoviteľná elektrina obmedzená, ako je to v Európe, otázkou nie je, čo dokáže vodík, ale čo robí lepšie ako iné možnosti. A vo väčšine prípadov je odpoveď: Nič,“ povedal.

Dokonca aj vo výrobe ocele, kde je vodík dnes jednou z mála možností bez fosílnych palív, sa objavili konkurenčné technológie.

Americká spoločnosť Boston Metal vyvíja napríklad plne elektrickú metódu s využitím elektrolýzy roztaveného oxidu.

Medzitým sa v USA už viac ako 70 percent ocele vyrába s použitím recyklovaného šrotu v elektrických oblúkových peciach bez potreby vodíka.

Martin varoval: „Európa smeruje do slepej uličky.

„Vidíme obrovské sumy verejných financií, ktoré sa vynakladajú na vodíkové projekty v oblasti infraštruktúry, dopravy, vykurovania a skladovania energie.“

A prestigious train project in Germany, aimed at introducing a fleet of hydrogen-powered locomotives to the railway system, has fallen flat despite over €50 million in government investments. https://t.co/ZgKEWLL7c2

— Brussels Signal (@brusselssignal) October 14, 2024

Vzhľadom na mnohé využitie zeleného vodíka ho progresívny americký miliardár Bill Gates nazval „švajčiarskym nožom dekarbonizácie“.

Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, vo svojom prejave pred Radou pre vodík v roku 2021 uviedla, že „čistý vodík je dokonalým prostriedkom na dosiahnutie nášho cieľa klimatickej neutrality“. Predsedníčka EK bola tiež autorkou Zelenej dohody, súboru politických iniciatív v celej EÚ s hlavným cieľom dosiahnuť klimatickú neutrálnosť Európskej únie do roku 2050.

EÚ investovala obrovské sumy peňazí do zeleného vodíka.

Martin označil metaforu so švajčiarskym armádnym nožom za presnú. „Nie preto, že vodík je dobrý – ale preto, že z praktických dôvodov armádny nôž takmer nikdy nie je tým správnym nástrojom na danú prácu.“

„Vodík sa samozrejme dá použiť na všetko od vykurovania, skladovania až po dopravu. Takmer vždy však existuje riešenie, ktoré je jednoduchšie, lacnejšie a efektívnejšie.“

The European Union has unrealistic goals for renewable hydrogen energy, despite close to €20 billion in funding, the EU’s financial watchdog has said. https://t.co/X6L96XfPTW

— Brussels Signal (@brusselssignal) July 17, 2024

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/08/eus-maths-on-costly-green-hydrogen-does-not-add-up-says-expert/