RUSKÁ HROZBA?

Na úvod niekoľko banálnych faktov. Rusko je najväčšia európska jadrová mocnosť. USA sú nominálne najväčšou ekonomikou sveta a stále si zachovávajú postavenie prvej vojenskej superveľmoci. Nemecko je tretia najväčšia ekonomika sveta a prvá ekonomika EÚ. USA a Nemecko sú členmi NATO.

Desať rokov pred vypuknutím vojny na Ukrajine disponovala Ruská federácia obranným rozpočtom okolo 80 miliárd dolárov, čo bolo približne desať percent amerických obranných výdavkov, ktoré sa pohybovali okolo hranice 800 miliárd. Takisto približne desať rokov pred vypuknutím vojny na Ukrajine sa pohyboval obranný rozpočet Nemecka okolo úrovne 44 miliárd dolárov.

Dnes, viac ako tri roky od ruskej invázie, sú čísla dramaticky odlišné. Americký rozpočet sa nafúkol na jeden bilión dolárov (1 000 000 000 000). Nemecké obranné výdavky sú v tomto roku na úrovni okolo 76 miliárd dolárov a v roku nadchádzajúcom by mali dosiahnuť hranicu 96 miliárd. USA ani Spolková republika Nemecko nie sú v žiadnom priamom kinetickom konflikte.

Rusko, ktoré je vo vojne, podľa kvalifikovaných odhadov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru vynaloží v tomto roku na obranu a financovanie vojny dovedna 160 miliárd. Teda približne šestnásť percent obranných výdavkov Spojených štátov, aktívne nezapojených v žiadnom dlhšie trvajúcom konflikte. Ani Nemecko nie je priamo zapojené v žiadnom konflikte a jeho mierový obranný rozpočet sa pohybuje okolo polovice ruského obranného rozpočtu v čase vojny.

Na porovnanie uveďme, že drobné Estónsko, ďalší členský štát NATO, investuje v priebehu rokov 2026 – 2029 do nákupu moderných zbraňových systémov desať miliárd dolárov. Francúzky obranný rozpočet sa v roku 2017 pohyboval na úrovni 32 miliárd eur, Paríž ho chce do roku 2027 zdvojnásobiť na 64 miliárd. Britský obranný rozpočet v tomto roku atakuje úroveň 75 miliárd libier (86 mld. eur) a do roku 2027 dosiahne hranicu 80 miliárd libier (92 mld. eur).

Z uvedených porovnaní vyplýva niekoľko zaujímavých záverov.

Po prvé, ani pred, ani po vypuknutí vojny na Ukrajine nebolo Rusko schopné vyhrať preteky v zbrojení s NATO. V čase kinetického konfliktu je schopné zmobilizovať 160 miliárd dolárov, avšak nie všetky uvedené zdroje idú na vojnu.

Po druhé, aj napriek obrovským finančným, materiálnym a ľudským nákladom nie je Rusko po viac ako troch rokoch v plnej mierne schopné naplniť vytýčené vojenské ciele.

Po tretie, je prirodzené, že v čase prebiehajúceho konfliktu v Európe zvyšujú štáty ostražitosť a čiastočne je opodstatnené aj navýšenie obranných výdavkov. Avšak realita na bojisku a ekonomická sila európskych členov NATO bez USA ani zďaleka nezodpovedajú obrazu hrozby, akú z Ruska robia napudrovaní žandári a cínoví poľní maršali typu Púchovský a Naď a im podobní panáci ako Rutte a spol.

Peter Tóth