Kto zaplatí americké clá?

Napriek tvrdeniu amerického prezidenta Donalda Trumpa, že „Európa zaplatí“, dôkazy naznačujú, že americké podniky a spotrebitelia zaplatia účet za novo dohodnuté 15-percentné clo USA na dovoz z Európskej únie.

NEW YORK, NEW YORK – 15. JÚLA: Ľudia nakupujú v maloobchodnom obchode na Manhattane 15. júla 2025 v New Yorku. Keďže sa vplyvy ciel Donalda Trumpa pomaly začínajú prejavovať v cenách v USA, ročná inflácia podľa indexu spotrebiteľských cien (CPI) vzrástla v júni na 2,7 % z 2,4 % v máji. (Foto: Spencer Platt/Getty Images)

„Pätnásťpercentné clo na dovoz z EÚ zaplatia Američania,“ povedal 28. júla pre Brussels Signal Bryan Riley, obchodný ekonóm z Americkej únie daňovníkov.

Dodal, že clá poškodia aj amerických vývozcov, pretože „Európania budú Spojeným štátom predávať menej, a tak im zostane menej dolárov na nákup nášho exportu“.

Cla boli súčasťou širšej dohody dosiahnutej v Škótsku 27. júla, ktorej cieľom bolo zabrániť vyšším sadzbám.

Podľa komisára pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroša Šefčoviča, ktorý bol prítomný pri uzatváraní dohody, rokovania sa začali s navrhovaným 30-percentným clom, „ktoré by prakticky pozastavilo všetok obchod“.

Povedal, že konečný výsledok „zachraňuje pracovné miesta, zachraňuje obchodné toky“ a odráža „lepšie pochopenie citlivých otázok oboch strán“.

Dohoda zaviedla paušálne 15-percentné clo na väčšinu európskeho tovaru vstupujúceho do USA, pričom niektoré sektory sú oslobodené v rámci systému colných sadzieb „z nuly na nulu“.

Šefčovič označil výsledok za „jednoznačne základnú dohodu, ktorú by sme mohli dosiahnuť za veľmi ťažkých okolností“ a poukázal na nové príležitosti pre spoluprácu v oblasti reindustrializácie, kritických nerastov a technológií.

Philippe Gijsels, hlavný stratég belgickej banky BNP Paribas Fortis, 28. júla pre Brussels Signal povedal , že „technicky vzaté“ to budú americkí dovozcovia, ktorí zaplatia clo vláde USA.

Povedal, že náklady sa pravdepodobne rozdelia medzi spoločnosti a spotrebiteľov v závislosti od toho, akú cenovú silu majú firmy, a že „európski vývozcovia… trpia“ nepriamo, v dôsledku slabšieho dopytu alebo potreby znižovať ceny.

Peter Vanden Houte, hlavný ekonóm spoločnosti ING, pre Brussels Signal povedal , že európski vývozcovia „sotva znížili svoje ceny, aby kompenzovali clo“.

Odhadoval, že „približne 80 percent“ nákladov zaplatila americké firmy alebo spotrebitelia. „Niektoré spoločnosti urobia ústupky,“ povedal, „ale určite nie v plnej výške.“

Uviedol, že to „nie je dobrá dohoda“, hoci dodal, že by mohla priniesť určitú stabilitu.

Analytici Deutsche Bank tiež zistili, že náklady na clá boli doteraz absorbované prevažne v ziskových maržiach amerických spoločností. V správe z 22. júla banka uviedla, že inflačný tlak je pravdepodobne „v štádiu vývoja“, aj keď spotrebiteľské ceny doteraz vzrástli len mierne.

Dodali, že vývozcovia v zahraničí „zatiaľ nepociťujú veľké problémy“.

Trump však naďalej prezentoval túto politiku ako daň pre zahraničných výrobcov. Riley povedal, že toto zobrazenie je zavádzajúce a že dôležité nie je len to, kto legálne zaplatil, ale kto nakoniec znáša náklady.

Ekonómovia naznačili, že táto záťaž sa presúva cez americký dodávateľský reťazec. Výsledky prieskumu Yale Budget Lab, o ktorých 29. júla informoval denník The Guardian , odhadujú, že Trumpove clá už viedli k 1,8-percentnému nárastu cien v USA, čo zodpovedá približne 2 400 dolárom (2 073 eurám) na domácnosť.

Zatiaľ čo Trump argumentoval využitím príjmov z ciel na možné spotrebiteľské zľavy, naďalej tvrdil, že „Európa zaplatí“.

Politické posolstvá tiež zatienili fiškálne dôsledky. Bernd Lange, predseda obchodného výboru Európskeho parlamentu, v tlačovom vyhlásení zaslanom tejto webovej stránke uviedol, že „skutočným záujmom USA je generovať dodatočné príjmy do rozpočtu prostredníctvom ciel“. Poznamenal, že minister financií USA oznámil len tento rok dodatočné príjmy vo výške 27 miliárd dolárov (23,32 miliardy eur).

V Európe sú ekonomické dôsledky menšie, ale nie bezvýznamné. Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku, nemecké výskumné centrum, ktoré poskytuje ekonomické prognózy pre tvorcov politík, odhadlo, že dohoda zníži nemecký HDP o 0,13 percenta a francúzsky HDP o 0,01 percenta.

Inštitút tiež varoval, že niektoré priemyselné odvetvia by mohli čeliť hlbším narušeniam.

Cecilie Bonefeld-Dahlová, generálna riaditeľka spoločnosti Digitaleurope, ktorá zastupuje priemysel digitálnych technológií v EÚ, napísala, že „dohodnutý 15-percentný colný strop je síce nižší, než sa pôvodne obávalo, ale naďalej predstavuje významnú záťaž pre obe ekonomiky“.

Povedala, že pozornosť by sa teraz mala presunúť na obnovenie konkurencieschopnosti a spolupráce. „Toto nemožno považovať za víťazstvo pre žiadnu zo strán.“

Lange označil dohodu za „majstrovské dielo rokovaní“ a varoval, že „prispeje k oslabeniu hospodárskeho rozvoja Európskej únie“. Kritizoval aj ďalšie prvky širšieho balíka vrátane záväzkov EÚ nakupovať viac energetických a vojenských technológií od USA.

Šefčovič naopak zdôraznil spoločné dlhodobé ciele. V rozhovore pre novinárov povedal, že obe strany „veľmi jasne“ hovoria, že chcú reindustrializovať a zabezpečiť si prístup ku kritickým vstupom.

Ekonomiky EÚ a USA označil za „doplnkové“ a povedal, že nová spolupráca v oblasti umelej inteligencie, ocele a vzácnych kovov by mohla posilniť obe strany proti vonkajším šokom, najmä z čínskej nadmernej kapacity.

Odborníci však uviedli, že dohoda zostala nevyvážená. Ustanovenia o nulových clách prospievajú najmä exportu amerického leteckého a technologického priemyslu. Väčšina európskych sektorov naďalej podlieha 15-percentnej sadzbe. Vanden Houte pre Brussels Signal povedal , že hoci logika môže byť strategická, „existuje dostatok štúdií, ktoré ukazujú, že obchodné clá ničia prosperitu globálnej ekonomiky vo všeobecnosti“.

Európa sa zatiaľ vyhla eskalácii – ale zároveň akceptovala novú normálnosť. Riley povedal, že clá stále čelia právnym sporom a nakoniec ich môže zrušiť Najvyšší súd USA.

Dovtedy sa podniky na oboch stranách Atlantiku prispôsobovali obchodným vzťahom, v ktorých clá už nie sú núdzovou hrozbou, ale súčasťou operačného prostredia.

Biely dom zverejnil 28. júla informačný list, v ktorom prezentoval dohodu ako víťazstvo obchodnej politiky USA. 15-percentné clo označil za spravodlivú a, ako to Trump robí odkedy na začiatku svojho funkčného obdobia zaviedol koncept „Dňa oslobodenia“, aj za „recipročnú“ korekciu toho, čo nazval dlhodobou nerovnováhou v transatlantickom obchode.

Takáto recipročnosť bola spochybnená, keď americká administratíva zaviedla pôvodnú paušálnu sadzbu cla vo výške 20 percent. Ďalej bola spochybnená, keď bola táto sadzba znížená na 10 percent počas 90-dňovej pauzy a keď sa zmenila dĺžka pauzy a vznikla nová sadzba vo výške 30 percent.

Počas tohto vývoja EÚ nezmenila svoje vlastné colné sadzby, ktoré „spustili“ „odvetnú reakciu“ zo strany USA.

Dokument Bieleho domu zdôraznil vplyv USA a výsledok označil za súčasť širšieho úsilia o opätovné presadenie kontroly USA nad obchodnými tokmi a zníženie závislosti od zahraničných dodávateľských reťazcov.

Európski predstavitelia naopak charakterizovali dohodu ako nevyhnutný kompromis, aby sa predišlo škodlivejšiemu výsledku, pričom 15-percentnú sadzbu nepovažovali za víťazstvo, ale za stabilizačné opatrenie na zachovanie pracovných miest a zabránenie 30-percentnej sadzbe, ktorá bola pôvodne navrhnutá.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/07/who-will-pay-for-us-tariffs/