Nepriznané falošné vlajky: Útok Hamasu zo 7. októbra – 3. časť

V 1. časti sme sa pozreli na oficiálnu verziu útoku Hamasu zo 7. októbra. V 2. časti sme preskúmali oficiálnu verziu, ktorá tvrdí, že útok bol pre izraelské úrady úplným prekvapením a v dôsledku toho neboli pripravené brániť ľudí žijúcich, pracujúcich a oslavujúcich na izraelskej strane „Železného múru“.

V 1. časti sme sa venovali neuveriteľnému vojenskému výkonu Hamasu. Hamas – predovšetkým brigády al-Kásam Hamasu a jeho elitné jednotky Nuchba, plus kontingent brigád al-Kuds Islamského džihádu – prelomili Železný múr na 29 miestach súčasne. Zničili všetky automatizované obranné systémy a dôležité pozorovacie a varovné systémy a potom pokračovali v obsadení a držaní kľúčových vojenských zariadení. Hamas dobyl priechod Erez, vojenskú základňu Nahal Oz, základňu Sufa a základne IDF v blízkosti kibucov Be’eri a Kerem Shalom. Strategicky najdôležitejšou základňou, ktorú držali, bola vojenská základňa Re’im – domov hlavnej izraelskej obrannej sily v regióne, divízie IDF Gaza.

Ako sme uviedli v 2. časti, dokonca aj Hamas bol údajne „prekvapený“ relatívnou ľahkosťou, s akou obsadil a udržal tieto kľúčové izraelské vojenské pozície. Na údajné vysvetlenie tohto javu boli predložené tri príbehy.

• Hamas bol údajne schopný vykonať rozsiahly prieskum a dôkladne sa pripraviť na svoju operáciu bez akéhokoľvek zasahovania zo strany izraelských spravodajských služieb alebo izraelskej armády.
• Izraelské spravodajské služby „zlyhali“ tak komplexne – viac ako dva roky – že izraelskí predstavitelia nemali ani potuchy, čo Hamas plánuje, boli úplne prekvapení a preto neboli pripravení brániť južnú hranicu Gazy.
• Keďže Železný múr bol na mieste, izraelskí plánovači verili, že Hamas je pod kontrolou, a preto presunuli prevažnú časť prostriedkov brániacich južnú hranicu na Západný breh Jordánu, čím ponechali komunity v blízkosti Gazy nechránené akoukoľvek významnou prítomnosťou IDF.

Veľmi pochybný príbeh

Už sme diskutovali o tom, prečo je tvrdenie, že izraelské spravodajské služby „zlyhali“ v naznačenom rozsahu, absurdné. V skutočnosti boli relevantné spravodajské informácie, o ktorých sa vedelo, že ich majú izraelské úrady k dispozícii, také rozsiahle, že ponúkané oficiálne vysvetlenie „zlyhania“ na vysvetlenie izraelskej nečinnosti nie je obhájiteľné.

Dôkazy neukazujú, že spravodajské informácie neboli zhromaždené alebo že nebol spustený poplach, ale že ich vysokí predstavitelia ignorovali. Nie je nerozumné špekulovať, že išlo o úmyselné rozhodnutie. Logicky sa to mohlo urobiť iba na najvyššej úrovni. Ďalšie dôkazy toto tvrdenie posilňujú.

Po útoku Hamasu Oddelenie štátnych a politických systémových štúdií Dohského inštitútu vo svojej správe predstavilo oficiálnu líniu „zlyhaní“ izraelských spravodajských služieb a uviedlo:

[Izraelské] riaditeľstvo vojenskej spravodajskej služby (Aman) a Izraelská bezpečnostná agentúra (Shin Bet) nedokázali predvídať ani získať žiadne spravodajské informácie o operácii.

Tvrdenie, že izraelskí predstavitelia „nezískali žiadne spravodajské informácie o operácii“, bolo nepravdivé (pozri 2. časť) a nepredstavovalo žiadnu „analýzu“. Dohský inštitút jednoznačne šíril dohodnutú propagandistickú líniu. Pokračoval:

Druhým hlavným zlyhaním je múr, ktorý Izrael postavil okolo Gazy. […] Izraelčania pohodlne predpokladali, že to bude stačiť na to, aby zabránilo palestínskym bojovníkom preniknúť na okupované územie, ale dokázali cez neho prejsť vo veľkom počte a dosiahnuť viac ako 20 miest.

Predstava, že izraelská vláda verila, že „Železný múr“ zastaví Hamas, je ústredným pilierom propagandistického naratívu o „zlyhaní“. Mnohé médiá presadzujú myšlienku, že izraelskí spravodajskí a obranní stratégovia si mysleli, že Železný múr ochráni Izrael „pred armádou teroristov“.

Takzvaný Železný múr nebol navrhnutý na obranu Izraela pred rozsiahlym útokom. Bol navrhnutý tak, aby uväznil Palestínčanov v Gaze a slúžil ako systém včasného varovania, ktorý by dal IDF možnosť reagovať v prípade útoku.

V roku 2018 Saar Koursh, generálny riaditeľ spoločnosti Magal Security Systems, ktorá postavila Železný múr, novinárom povedal, že prekročenie bariéry by trvalo len asi tridsať sekúnd, ak by bola napadnutá v dostatočnom počte. Povedal, že účelom „plotu“ Železného múru je „poskytnúť indikáciu v reálnom čase, či sa niekto pokúša prekročiť hranicu“.

15. októbra odvysielala izraelská štátna rozhlasová stanica Kan 11 rozhovor s jednou z preživších kibucu Be’eri – Yasmin Porat. Jej výpoveď, rovnako ako Escapova, vrhá značné pochybnosti na to, kto bol zodpovedný za väčšinu úmrtí. Poratová uviedla, že izraelských civilistov zabili izraelské sily. Jej slovami: „[IDF] strieľali na všetkých, ktorí tam boli, vrátane rukojemníkov.“

V dlhšom rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kan 11, ktorý sa uskutočnil 15. novembra, zostala Poratová konzistentná a dodala ďalšie podrobnosti:

Tri hodiny som bola vo veľmi intenzívnom boji, ale teraz som na strane údajných dobrých chlapov. […] V určitom okamihu k domu prichádza tank. Myslím, že to bolo okolo 19:00 alebo 19:30. […] Premýšľam, prečo strieľajú tankové granáty na dom [kibuc]. Dievča [12-ročná Liel Hatsroni] neprestávala kričať celé tie hodiny, [ale] keď dopadli tie dva granáty, prestala kričať. […] Vtedy prakticky všetci zomreli. […] Odhadujem, že na základe toho, čo sa stalo v iných domoch, ona [Liel Hatsroni] zrejme úplne zhorela. […] Dom [kibuc] je plný ľudí, ktorí ho vypálili.

Ako sme informovali v 1. časti, oficiálny počet izraelských obetí útoku Hamasu je 1 195. Toto číslo predstavuje výrazné zníženie oproti pôvodne hláseným 1 400. Hovorca izraelskej vlády Mark Regev v novembri 2023 objasnil oficiálne stanovisko Izraela takto:

Pôvodne sme […] mali číslo 1 400 obetí a teraz sme ho znížili na 1 200, pretože sme pochopili, že sme to precenili, urobili sme chybu. V skutočnosti tam boli telá, ktoré boli tak zle spálené, že sme si mysleli, že sú naše, nakoniec to zrejme boli teroristi Hamasu.

Pokiaľ sa „teroristi“ Hamasu navzájom nezabíjali, viac ako 14 % všetkých obetí – pôvodne hlásených ako obete Hamasu – bolo spálených izraelskými silami. Oficiálna izraelská verzia však tvrdí, že všetky ostatné spálené mŕtvoly – ukázané svetovým médiám – boli Hamasom spálené na nepoznanie.

Ako sme tiež uviedli v 1. časti, IDF uviedla, že došlo k „obrovskému“ množstvu takzvaných incidentov „priateľskej paľby“, no doteraz neprebehlo žiadne zmysluplné vyšetrovanie žiadneho z nich. Namiesto toho sa prezentujú meniace sa naratívy a to, čo sa javí ako zatajovanie IDF.

Okrem útoku na hudobný festival Re’im (Nova) bolo zničenie vozidiel a vražda civilistov, z ktorých mnohí utekali z festivalu, pozdĺž cesty 232 základným kameňom oficiálneho izraelského naratívu. Izraelské správy uvádzajú, že „desiatky áut boli zaparkované v radoch, niektoré z nich boli spálené šupky s obhorenými telami mladých návštevníkov festivalu, ktorí boli zastrelení a upálení zaživa“. Dôkazy Matta Guertina o manipulácii umelou inteligenciou (uvedené vyššie) spochybňujú veľkú časť záberov z Route 232. Mohli by sme sa tiež pýtať, prečo ľudia utekajúci pred „teroristami“ „parkovali v radoch“.

Pozorované ničenie pozdĺž cesty 232 je opäť v súlade s ťažkým bombardovaním, čo je schopnosť Hamas nemal. Vzhľadom na to, že pozemné sily Južného velenia boli tak riedko rozptýlené, prvá izraelská reakcia prišla od pozemných útočných vrtuľníkov IDF, ktoré boli vyslané, aby strieľali na „teroristov“.

Podľa správy Ynet zverejnenej 15. októbra predstavitelia IDF uviedli:

[Piloti] si uvedomili, že je nesmierne ťažké rozlíšiť [. . .], kto je terorista a kto je vojak alebo civilista, [preto] bolo rozhodnuté, že prvou úlohou bojových vrtuľníkov [. . .] bude zastaviť prúd teroristov[. . . .]. 28 bojových vrtuľníkov vypálilo počas celého bojového dňa všetku muníciu, ktorá sa im nachádzala vo vnútri. [Boli tam] stovky 30 mm kanónových granátov (účinok sprejového granátu pre každý granát), ako aj rakety Hellfire. Kadencia proti tisíckam teroristov bola spočiatku obrovská a až v určitom bode piloti začali spomaľovať útoky a starostlivo vyberať cieľ[.]

Dôkazy vo svojej súhrne jasne naznačujú, že skutočne došlo k „obrovskému“ počtu zabitých Izraelčanov ich vlastnými silami. Ako v správe Ynet (vyššie), toto sa typicky pripisovalo „hmle vojny“.

Napriek tomu by len idiot podceňoval propagandistickú hodnotu vysokého počtu obetí na životoch civilistov pre izraelský štát. Dôkazy silne naznačujú, že prinajmenšom útok Hamasu mohol pokračovať úmyselným ignorovaním všetkých varovaní a zredukovaním obrany na prakticky symbolické gesto. To naznačuje, že útok Hamasu predstavoval teroristický útok pod falošnou vlajkou typu „Let It Happen On Purpose“ (LIHOP) zorganizovaný izraelskou vládou alebo prvkami v izraelskej vláde.

Udalosti na hudobnom festivale Re’im (Nova) spolu s veľkým počtom obetí, ktoré možno zjavne pripísať izraelskej „priateľskej paľbe“, ďalej naznačujú, že tento útok pod falošnou vlajkou LIHOP sa v niektorých bodoch stal izraelským útokom pod falošnou vlajkou typu „Make It Happen On Purpose“ (MIHOP).

Nezmyselný príbeh o festivale Re’im

Útok na hudobný festival v Reim bol ústredným bodom oficiálneho izraelského príbehu o útoku Hamasu. Vražda 344 civilistov a 34 bezpečnostných pracovníkov predstavovala najväčšiu stratu na životoch na akomkoľvek mieste. Bezohľadné zabíjanie mnohých mladých ľudí údajne ilustrovalo barbarstvo útoku. Matt Guertin opäť poskytol jasné dôkazy o zmanipulovaných videozáznamoch z festivalu, o ktorých po udalosti informovali svetové médiá.

Ale toto propagandistické úsilie po masakre nie je ani zďaleka jediným dôvodom na spochybnenie oficiálnej izraelskej verzie. Bol nám rozprávaný príbeh, ktorý po preskúmaní nedáva zmysel.

Vojenská základňa v Reim bola očividne a pochopiteľne kľúčovým cieľom Hamasu. Nachádzalo sa tu regionálne veliteľstvo HaKirya (izraelský náprotivok amerického Pentagonu), bolo to miesto, z ktorého sa koordinovala všetka regionálna obrana a bola to základňa divízie Gazy. Bolo nám povedané, že približne 120 vojakov špeciálnych síl brigády al-Kásam z Nukhby zaútočilo na základňu Re’im pred 7:30 7. októbra 2023.

Podľa IDF Hamas narazil na hudobný festival náhodou. Ako sme však uviedli v 2. časti, IDF tiež tvrdí, že Hamas v dňoch pred útokom vykonával rozsiahly dohľad nad základňou Re’im pomocou dronov. Hamas si z nejakého dôvodu nevšimol masívnu rave párty len pár kilometrov severne od základne, ktorú údajne sledoval zo vzduchu.

Jedným z hlavných dôvodov, ktoré IDF pôvodne uviedla na záver, že Hamas nevedel, že festival je potenciálnym cieľom, bolo to, že prví teroristi sa k festivalu priblížili po ceste 232 a nie cez otvorenú krajinu od hranice s Gazou. Podľa vyšetrovania IDF Hamas smeroval do Netivotu, ale na križovatke Shokeda zle odbočil a skončil na mieste festivalu. Oficiálna verzia teda hovorí, že prví útočníci Hamasu dorazili na festival, pretože sa stratili po ceste 232 zo severu.

BBC bola medzi mnohými médiami, ktoré informovali, že ozbrojenci Hamasu strieľali na vozidlá a útočili na civilistov medzi 7:39 a 7:56, medzi 1,5 km a 2,5 km južne od festivalu. Zrejme však nejde o teroristov Hamasu, ktorí ako prví zaútočili na miesto festivalu.

Údajne sa účastníci festivalu rozbehli na východ, po ceste č. 232, hneď ako sa približne o 7:00 spustili sirény protiraketových lietadiel. Títo ľudia utekali z parkoviska festivalu, takže je nepravdepodobné, že by niekto z nich utiekol po ceste č. 232 smerom na sever alebo na juh.

Bojovníci Hamasu prichádzajúci zo severu sa údajne stretli s ozbrojenou izraelskou políciou na ceste č. 232 o 8:30, na severnom okraji miesta konania festivalu. Preto – ak je oficiálna správa IDF pravdivá – prví bojovníci Hamasu, ktorí sa dostali na festival, sa nemohli dostať oveľa skôr ako o 8:30. To znamená, že dorazili viac ako hodinu po tom, čo ľudia začali z festivalu utekať.

„Teroristi“ Hamasu, ktorí sa blížili k festivalu z juhu, sa vzďaľovali od vojenskej základne Re’im. O festivale nemohli vedieť, pretože ich spolubojovníci na severe naň ešte „nenarazili“.

V rámci vyšetrovania zlyhaní Jerusalem Post informoval, že IDF usúdila, že základňa Re’im bola prakticky porazená už o 7:00. Zrejme z nejakého úplne nevysvetliteľného dôvodu sa nikto na základni Re’im neobťažoval nikomu povedať o strate až do 9:47.

To znamená, že bojovníci Hamasu, ktorí sa pohybovali na sever po ceste 232, neboli potrební na zabezpečenie základne v Reim už o 7:39. Žiadny cieľ nemohol byť pre Hamas dôležitejší ako táto základňa. Zdá sa, že padla do rúk Hamasu bez akéhokoľvek odporu, napriek správam o takzvanej „bitke o Reim“. Rovnako, keďže Hamas o festivale nevedel, nebol vôbec cieľom.

Nasledovala najneuveriteľnejšia ad hoc vojenská operácia, akú kedy niekto vykonal. Ak sa má veriť oficiálnej izraelskej verzii.

Washington Post informoval o systematickom zabíjaní Hamasom, keď jeho jednotky obsadili celú oblasť festivalu a spustili paľbu do davu – hoci účastníci párty sa po výbuchu sirény o nálete zväčša rozišli najmenej hodinu predtým. Hamas zajal čo najviac rukojemníkov, zablokoval cesty, prepadol unikajúce autá a spustil viacero pátracích a ničiacich misií. Podľa denníka Post Hamas lovil návštevníkov festivalu, ktorí boli roztrúsení po rozsiahlej oblasti, a nakoniec zabil viac ako 350 ľudí – civilistov, príslušníkov bezpečnostných zložiek a policajtov – ručnými zbraňami a granátmi.

Bol to pozoruhodný výkon spontánnej vojenskej organizácie. Oficiálna izraelská verzia tiež uvádza, že Hamas sa zameral na útoky na statické kibuce a kľúčové vojenské základne. Hamas neplánoval prenasledovať tisíce ľudí utekajúcich z večierka všetkými smermi po celej krajine. Hamasu sa však podarilo nielen dosiahnuť svoje hlavné ciele – dobytie kibucov v regióne a základne Re’im – ale aj poraziť ozbrojené jednotky, o ktorých existencii nevedel – ozbrojenú políciu na festivale – a zorganizovať veľmi zložitú, mnohostrannú mobilnú operáciu, ktorá zahŕňala útok na obrovské množstvo rozptýlených, pohyblivých cieľov, s ktorými sa neočakával.

Hoci je to dosť ohromujúce, možno to len naznačuje schopnosť Hamasu prispôsobiť sa, ale pochybné anomálie sa stále hromadia. Bývalý vojak IDF a preživší očitý svedok festivalu povedal novinárom:

Vošli sme autom na pole a snažili sme sa pred nimi [Hamasom] skryť […] Potom sme sa dostali trochu hlbšie do polí a potom na nás začali strieľať ostreľovacími puškami z rôznych miest a tiež ťažkým delostrelectvom.

Čie ťažké delostrelectvo? Odkiaľ Hamas strieľal ťažkým delostrelectvom, ak najťažšími zbraňami, ktoré mal k dispozícii, boli protitankové strely Shawaz?

Ďalší preživší, Raziel Tamir, podal celkom mimoriadnu výpoveď očitého svedka:

Teroristi Hamasu sa počas krviprelievania vydávali za záchranné sily IDF a oklamali Izraelčanov, aby si mysleli, že bežia k svojim záchrancom, len aby boli namiesto toho zastrelení.

Ak bojovníci Hamasu o festivale nič nevedeli, kým naň náhodou nenarazili, ako mohli mať tú predvídavosť a priniesť si na masaker izraelské prevleky? Samozrejme, toto je len svedectvo jedného očitého svedka, ale existujú aj ďalšie dôvody domnievať sa, že Tamir videl ľudí, ktorí vyzerali ako vojaci IDF, ako zabíjajú civilistov.

Prvé správy uvádzali, že bojovníci Hamasu sa prezliekli za IDF. Raziel Tamir nebol jediným očitým svedkom, ktorý videl ľudí, ktorí vyzerali ako vojaci IDF a zdanlivo sa pripájali k útoku Hamasu. PR tím IDF uviedol, že vojaci, ktorí vyzerali ako vojaci IDF, sa zapojili do prestreliek s inými, pravdepodobne skutočnými jednotkami IDF. Rovnako ako mnoho iných súdobých správ, aj tieto správy sú teraz zabudnuté.

Článok 37 Ženevského dohovoru označuje za vojnový zločin Hamasu, ak sa tak stalo, ak sa takto prezliekol. Hoci problémom izraelskej vlády pri vznesení tohto obvinenia je, že by musela s Hamasom zaobchádzať ako s nepriateľským bojovníkom, a nie ako so zakázanou teroristickou skupinou, očakávalo by sa, že PR tím IDF z tohto zjavného klamu urobí veľa. Okrem prvých správ zo 7. októbra o ľuďoch v uniformách IDF, ktorí zabíjajú civilistov – a o tom, že IDF zdanlivo bojuje proti IDF – sa na túto tému už neviedla žiadna ďalšia diskusia.

Ani vlastné vyšetrovanie IDF, ani následná vyšetrovacia správa OSN z júna 2024 o útoku zo 7. októbra neobsahujú žiadnu zmienku o tom, že sa Hamas prezliekol za IDF. OSN však poznamenáva:

Komisia zdokumentovala silné náznaky, že „Hannibalova smernica“ bola 7. októbra v niekoľkých prípadoch použitá, pričom Izraelčanom ublížila súčasne s útokmi na palestínskych militantov.

Z vyšetrovacej správy IDF vieme, že v platnosti bol masívny „Hannibalov protokol“ a došlo k „obrovskému“ počtu úmrtí izraelských civilistov v rukách izraelských síl. Civilisti, policajti a príslušníci IDF boli údajne zabití v mätúcej „hmle vojny“.

Hoci sa to zdá úplne neuveriteľné, existujú celkom jasné dôkazy, ktoré naznačujú, že toto náhodné zabitie by sa dalo pripísať nielen izraelským bojovým vrtuľníkom a tankom, ale aj jednotkám IDF na festivale Re’im a inde. Ak áno, bol to len dôsledok paniky? Svedectvá Raziela Tamira o tom určite nenaznačujú.

Extrémisti IDF

Izraelská propaganda v čase útoku Hamasu a v nasledujúcich dňoch bola často taká extrémna, že ju takmer okamžite identifikoval každý, kto sa o túto tému čo i len zbežne zaujímal. Izraelská „novinárka“ i24 News Nicole Zedeck bola prvou, ktorá tvrdila, že Hamas odsekával deťom a bábätkám hlavy v kibuci Kfar Aza. Mnohé ďalšie propagandistické médiá, ako napríklad CNN a BBC, túto hlúposť bezpochyby zopakovali, ale práve fakt, že americký prezident Biden a izraelský premiér Benjamin Netanjahu rýchlo šírili tú istú trosku, nám dáva nahliadnuť do toho, ako má propaganda zverstiev fungovať.

Neskôr sa priznalo, že 10-mesačná Mila Cohen bola jediným známym dieťaťom, o ktorom je známe, že bolo zabité počas útoku Hamasu. Mila, žiaľ, zomrela v kibuci Be’eri a je celkom možné, ak nie pravdepodobné, že aj ju zabili príslušníci IDF (pozri vyššie).

Zedeck dostala svoju prvú propagandu o sťatí hláv od zástupcu veliteľa jednotky 71 IDF menom David Ben Zion. Jednotka 71 bola medzi prvými jednotkami IDF, ktoré dorazili do kibucu Kfar Aza. Okrem služby v jednotke 71 bol Ben Zion vodcom regionálnej rady Šomron, ktorá tvorila 35 nelegálnych izraelských osád na Západnom brehu Jordánu.

Rada a Ben Zion boli zapletení do útoku na palestínske mesto Huwara vo februári 2023. Pri tejto príležitosti sa údajne vraždou jedného Palestínčana zabil v prvých dvoch mesiacoch roku 2023 celkovo 65 Palestínčanov vrátane 13 detí, ktorých zabili izraelské bezpečnostné sily a nelegálni osadníci. Pred vraždou a podpálením domu Ben Zion na sociálnych sieťach uverejnil príspevok, že „obec Huwara by mala byť dnes vymazaná. […] Niet miesta pre milosrdenstvo.“

Ben Zion získal priamu politickú podporu pre svoje činy od vplyvných ultrasionistických vodcov v Knesete, vrátane Itamara Ben-Gvira a konkurenčného fašistického vodcu Bezalela Yoela Smotricha. Smotrich povedal, že izraelský štát by mal „vyhladiť“ 7 000 palestínskych obyvateľov Huwary a túto úlohu by nemal jednoducho prenechať „civilistom“, ako je Ben Zion. Dá sa s istotou povedať, že David Ben Zion je prominentný ultrasionistický extrémista, ktorý je prepojený s ultrasionistickým hnutím, ktoré sa rozprestiera po celom Izraeli.

Títo ľudia sa nebránia zabíjaniu detí na dosiahnutie svojich politických cieľov. Nie je vylúčené, že niektoré z jednotiek IDF operujúcich v ten deň, možno najmä tie, ktoré boli na mieste činu ako prvé, obsahovali niekoľko ultrasionistických extrémistov ochotných zabíjať bez rozdielu, aby maximalizovali civilné obete na propagandistické účely.

Iba úplné a nezávislé vyšetrovanie môže odpovedať na otázky nastolené v týchto troch článkoch. Bohužiaľ, len veľmi málo ľudí je ochotných si tieto otázky vôbec klásť.

Zdroj: https://off-guardian.org/2025/07/28/unacknowledged-false-flags-the-october-7th-hamas-attack-part-3/