Žiadny pokrok v rokovaniach medzi EÚ a Čínou, napätie sa stupňuje

Rozhovory medzi EÚ a Čínou sa tento týždeň zastavili uprostred rastúceho globálneho napätia a neochoty ku kompromisu na oboch stranách.

Predseda Európskej rady Antonio Costa (vpravo) a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen (vľavo) sa zúčastňujú tlačovej konferencie v Delegácii EÚ v Číne v Pekingu v Číne 24. júla 2025. EPA/JESSICA LEE

Na stretnutí 24. júla obe strany zopakovali dlhodobé sťažnosti a neponúkli takmer žiadne náznaky zmeny tónu alebo podstaty.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa sa v Pekingu stretli s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom na jednodňovom summite, ktorý sa pôvodne mal konať v EÚ.

Napriek pozitívnym komentárom von der Leyenovej pred stretnutím, bruselskí predstavitelia a analytici už znížili očakávania, pričom niektorí označili samotný fakt, že sa stretnutie vôbec konalo, za úspech.

V správe zverejnenej 25. júla Európske centrum pre politiku (EPC) označilo výsledok za súčasť „negatívneho trendu“, ktorý v posledných rokoch formoval vzťahy medzi EÚ a Čínou.

EPC poukázala na to, čo označila za „protichodné signály“ z Pekingu v období pred stretnutím – ako napríklad zrušenie sankcií voči niektorým európskym poslancom a súčasné vymenovanie bývalého „vlčieho bojovníka“ alebo konfrontačného diplomata za nového osobitného zástupcu Číny pre európske záležitosti.

Poznamenala, že vzťahy sa zhoršili odkedy EÚ v roku 2019 klasifikovala Čínu ako „systémového rivala“, a ešte viac sa zhoršili počas pandémie. Najnižšiu úroveň dosiahli v roku 2021, keď odvetné sankcie viedli k zmrazeniu Komplexnej dohody o investíciách (CAI).

EPC varovala, že celková trajektória „pravdepodobne bude pokračovať“.

Najnovšie rokovania vo veľkej miere zopakovali známe pozície. Lídri EÚ opäť vyjadrili obavy z obmedzení trhu zo strany Číny, obchodného prebytku a toho, čo Čína vníma ako nadmernú priemyselnú kapacitu.

EK uviedla, že „hlbšia angažovanosť musí viesť k vyváženejšiemu a vzájomne prospešnému obchodnému vzťahu, založenému na spravodlivosti a reciprocite“, uvádza sa v zhrnutí zasadnutia, ktoré zverejnila Rada EÚ .

Von der Leyenová varovala, že ak Čína nezačne konať na zmiernenie nadmernej kapacity, „pre EÚ bude ťažké udržať si súčasnú úroveň otvorenosti“.

Costa dodal, že „spravodlivý a vzájomne prospešný obchodný vzťah je možný a mal by byť naším spoločným cieľom“, pričom vyzval obe strany, aby „uviedli dnešnú diskusiu do praxe“.

V tlačovej správe Rady EÚ sa uvádza, že blok poukázal na „systémové deformácie“ a opakovane vyzval na zlepšenie prístupu na trh v prioritných sektoroch, ako je mäso, kozmetika a farmaceutický priemysel.

Podľa štatistík Rady dosiahol obchodný deficit EÚ s Čínou v roku 2024 305 miliárd EUR. Obchod s tovarom a službami medzi EÚ a Čínou v danom roku dosiahol celkovú sumu 730 miliárd EUR, pričom Čína zostala najväčším dovozným partnerom EÚ a tretím najväčším vývozným trhom. Holandsko a Nemecko sú v EÚ na čele dovozu z Číny a vývozu do Číny.

Jediným konkrétnym výsledkom summitu bolo spoločné tlačové vyhlásenie o zmene klímy.

Deklarácia, ktorú zverejnila EK, potvrdila záväzky oboch strán voči Parížskej dohode a prisľúbila užšiu koordináciu v oblastiach, ako je energetická transformácia, adaptácia, trhy s uhlíkom a zelené technológie.

Obe strany sa dohodli na urýchlení zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, spolupráci v boji proti emisiám metánu a predložení nových národných cieľov do roku 2035 pred COP30, ďalšou konferenciou OSN o zmene klímy v novembri.

Von der Leyenová označila dohodu za „veľký krok vpred“ a povedala, že „naša spolupráca môže stanoviť globálny štandard“. Lídri EÚ vyzvali Čínu, aby zvýšila svoje finančné príspevky a pripojila sa ku Globálnemu záväzku k metánu. Išlo o medzinárodnú iniciatívu, ktorá bola spustená na COP26 a ktorej cieľom je kolektívne znížiť globálne emisie metánu do roku 2030 o najmenej 30 percent v porovnaní s úrovňami z roku 2020.

Dohoda o klíme, hoci mala symbolický význam, nezakryla rozpory, ktoré sa skrývali pod ňou. Zatiaľ čo spoločné vyhlásenie zdôraznilo dôležitosť „zelenej“ spolupráce, komentáre von der Leyenovej odrážali aj obavy, že čínska dominancia v oblasti čistých technológií – najmä v oblasti solárnych panelov, batérií a elektrických vozidiel – predstavuje riziko pre európsky priemysel.

Predstavitelia EÚ kritizovali čínsky model dotovaného exportu, ktorý vnímajú ako podkopávanie schopnosti Európy konkurovať v kľúčových odvetviach vrátane výroby automobilov a pokročilých materiálov.

Ako poznamenala EPC: „Paradoxne, napriek hlásenému negatívnemu vývoju, mnoho európskych spoločností naďalej čoraz viac nakupuje komponenty z Číny z dôvodov ceny a hospodárskej konkurencieschopnosti.“

Nevyriešené zostali aj nedávne námietky EÚ voči pekinským obmedzeniam vývozu vzácnych zemín – nevyhnutných pre technológie, ako sú veterné turbíny a elektromotory.

Von der Leyenová predtým označila obmedzenia za „neopodstatnené a donucovacie“, čo vyvolalo ostrú kritiku zo strany Číny, ktorá obvinenia odmietla ako neopodstatnené.

EPC však varovala, že takáto spolupráca môže byť „príliš nedostatočná a príliš neskorá na zníženie politickej teploty“.

Okrem obchodu EÚ zopakovala svoje výzvy, aby Čína zohrala aktívnejšiu úlohu pri ukončení ruskej vojny na Ukrajine.

Podľa správy Rady EÚ zo summitu lídri bloku „zopakovali, že Čína ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN nesie osobitnú zodpovednosť“ a naliehali na ňu, „aby neposkytovala žiadnu materiálnu podporu, ktorá by udržiavala ruskú vojensko-priemyselnú základňu“.

EPC poznamenala, že čínske odmietnutie odsúdiť ruskú inváziu zmenilo summit EÚ – Čína v apríli 2022 na „dialóg hluchých“, ako to nediplomaticky vyjadril vtedajší šéf zahraničnej politiky Josep Borrell. Tento postoj zostal v Pekingu nezmenený, uviedla EPC.

Si Ťin-pching opísal vzťahy ako „kritické rozcestie“ a vyzval na prijatie „správnych strategických rozhodnutí“ v „meniacom sa a turbulentnom svete“.

Hoci sa obe strany zaviazali pokračovať v dialógu na vysokej úrovni a angažovať sa v spoločných globálnych výzvach, neboli prijaté žiadne nové záväzky týkajúce sa obchodu, investícií ani Ukrajiny.

V oficiálnej tlačovej správe po summite EÚ uviedla, že ak sa stále nedosiahne žiadny pokrok, bude „chrániť svoje oprávnené záujmy“.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/07/no-progress-in-eu-china-talks-as-tensions-mount/