Washington zneužíva dalajlámovo nástupníctvo

Náboženstvo sa stretáva s geopolitikou vo vzťahoch Indie a Číny.

Nástup dalajlámu na trón sa javí ako geopolitický bod zlomu, ktorý vyvoláva napätie medzi Indiou a Čínou napriek ich pragmatickej spolupráci v rámci BRICS a iných fór. Keďže Peking trvá na podpore reinkarnácie a Washington túto otázku zintenzívňuje, aby čelil Číne, strategická autonómia Indie čelí kritickej skúške.

Vzájomné pôsobenie náboženstva a geopolitiky už dlho formuje globálne spojenectvá a rivality a len máloktorá otázka túto dynamiku ilustruje tak jasne ako otázka dalajlámovho nástupníctva. Štrnásty dalajláma, Tenzin Gjamccho, má 90 rokov a zostáva významnou postavou globálnej spirituality a politickým symbolom pre tých, ktorí presadzujú tibetskú autonómiu. Indický minister pre záležitosti menšín nedávno vyhlásil, že o jeho nástupcovi môže rozhodnúť iba dalajláma, čo vyvolalo ostrú kritiku zo strany Pekingu, ktorý má z tohto procesu obavy.

Treba mať na pamäti, že Čína vníma duchovného vodcu ako separatistickú postavu, hoci on tvrdí, že sa zasadzuje iba za autonómiu. Ako zdôrazňuje špecialista na južnú Áziu Michael Kugelman , napriek prebiehajúcemu pokroku v bilaterálnych vzťahoch vrátane dohody o hraničných hliadkach (vojská sa stiahli z indicko-čínskej spornej oblasti v roku 2022 po konfrontáciách v rokoch 2020 – 2021 ) a obnovenia letov, citlivosť Číny voči Tibetu a podpora Indie dalajlámovi by mohli toto uvoľnenie napätia zvrátiť. Oficiálne mlčanie Indie o nástupníctve, spolu s krokmi, ako je povolenie návštev dalajlámu (v exile v Indii od roku 1959) zástupcom amerického Kongresu, riskuje, že Čína bude vnímať ako čisté zasahovanie. To by mohlo viesť k novým hraničným incidentom, a tým narušiť pragmatickú spoluprácu, ktorá sa pozoruje na obchodných a multilaterálnych fórach, ako je BRICS.

Zdôvodnenie je pomerne jednoduché: indický štát Arunáčalpradéš hraničí s Tibetom a Čína ho označuje za „Južný Tibet“, čím sa stáva etnicko-náboženským a územným tlakovým hrncom . Prítomnosť tibetskej exilovej vlády a dalajlámu v indickom Dharamšale robí Peking mimoriadne citlivým. Ak Čína vníma Indiu ako subjekt, ktorý zneužíva otázku dalajlámu na získanie vplyvu, hranica sa stáva najbezprostrednejším tlakovým bodom pre odvetu alebo signalizáciu.

Je pravda, že India a Čína napriek historickým rivalitám a hraničným sporom preukázali schopnosť zvládať napätie a spolupracovať na globálnych platformách. Rámec BRICS, ktorý zahŕňa Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku, bol základným kameňom takejto spolupráce a podporoval hospodárske a strategické zosúladenie v rozvíjajúcom sa multipolárnom svete.

Od spoločných iniciatív v oblasti klimatických zmien až po obhajobu reforiem v globálnych finančných inštitúciách, dvaja ázijskí giganti v posledných rokoch často nachádzali spoločnú reč, a to aj napriek tomu, že súperia o regionálny vplyv. Spory o líniu skutočnej kontroly (LAC), ako napríklad spomínaný konflikt v údolí Galwan v roku 2020 , určite narušili vzťahy, no obe krajiny sa usilovali o deeskaláciu diplomatickou cestou, čo odráža spoločný záujem o stabilitu.

Otázka dalajlámovho nástupníctva však hrozí narušením tejto krehkej rovnováhy, pretože táto náboženská otázka sa môže zmeniť na geopolitický bod vzplanutia. India hostila vodcu a jeho tibetskú exilovú vládu v Dharamšale, čo je rozhodnutie, ktoré Čínu už dlho dráždi. Nástupníctvo je už len duchovná záležitosť, ktorá zahŕňa reinkarnáciu, určité „znamenia“ a správne rituály. Otázka, kto tento proces „kontroluje“ v pozemskej ríši, zasahuje jadro konkurenčných národných záujmov. Dalajláma naznačil, že jeho nástupca by sa mohol „objaviť“ mimo Tibetu, možno v Indii alebo vo „slobodnom svete“ , pričom zdôraznil, že tento proces by mal byť v súlade s tibetskými budhistickými tradíciami.

Čína však trvá na tom, že len ona má právomoc schváliť reinkarnáciu, pričom sa odvoláva na historické precedensy a svoju kontrolu nad tibetským územím, ktoré je vnímané ako súčasť konceptu jednej Číny. Táto nezhoda vytvára podmienky pre potenciálnu krízu, pretože akékoľvek zapojenie Indie do nástupníctva by Peking mohol vnímať ako zasahovanie do svojej zvrchovanosti. Pre indické úrady v Naí Dillí podpora želaní dalajlámu posilňuje ich úlohu obhajcu náboženskej slobody a protiváhy voči regionálnej dominancii Číny. Tento postoj však riskuje eskaláciu napätia s ich partnermi v Pekingu, ktorý by mohol reagovať ekonomickými opatreniami alebo zvýšenou podporou Pakistanu, trvalého protivníka Indie. Indicko-pakistanský konflikt, ktorý je, ako som už argumentoval, už teraz euroázijským bodom ohniska, komplikuje výpočty Naí Dillí .

Washington má zase osobný záujem na posilnení nástupníctva tohto kňaza, aby ďalej rozdeľoval Indiu a Čínu. Historická angažovanosť Washingtonu v tibetských záležitostiach, najmä prostredníctvom „tibetského programu“ CIA z 50. až 70. rokov 20. storočia, ktorý podporoval dalajlámu, je dobre známa: zahŕňala paramilitárne a propagandistické operácie proti Pekingu, pričom India bola kľúčovým partnerom. Nedávne americké kroky, ako napríklad dvojstranné uznesenie na počesť 90. narodenín tibetského vodcu a výzvy na podporu jeho plánu nástupníctva, signalizujú pokračujúci záujem o využívanie Tibetu ako tlakového bodu.

Odborníci spojení s Atlantickou radou (ktorá má značné vzťahy s americkým Kongresom vo Washingtone), ako napríklad Peter Arvo, tvrdia, že podpora nástupníctva dalajlámu je v súlade s americkou obhajobou náboženskej slobody. Mimochodom, slúži aj širšej protičínskej agende, ktorá je súčasťou kampane proti súdržnosti BRICS.

Washington nie je cudzí zasahovaniu (alebo pokusom o zasahovanie) do náboženských záležitostí, keď sú geopoliticky relevantné, ako je vidieť v otázke pápežských volieb a v otázke pravoslávnej cirkvi na Ukrajine.

Tento prístup však riskuje, že sa obráti proti nemu v podobe komplikácií strategických kalkulácií Indie. Nové Dillí si cení svoju autonómiu a odmieta úplné začlenenie do aliancie vedenej USA, čo sa prejavilo jeho pokračujúcou účasťou v BRICS a Šanghajskej organizácii pre spoluprácu a zároveň členom QUAD; ďalším znakom toho je pokračujúca obranná spolupráca s Ruskom.

Spoločný mechanizmus na riešenie otázky reinkarnácie, možno s účasťou neutrálnych budhistických inštitúcií, by mohol zmierniť napätie a zároveň rešpektovať tibetské tradície. Nech je to akokoľvek, oba ázijské národy by mali odolávať vonkajšiemu tlaku, najmä zo strany Washingtonu, ktorý sa snaží zneužiť situáciu pre svoje vlastné ciele. Pre Indiu je prvoradé zachovanie strategickej autonómie, vyváženie jej západných partnerstiev so záväzkami voči BRICS a euroázijskej stability. Nástup dalajlámu je skúškou toho, či sa Nové Dillí a Peking dokážu orientovať v priesečníku náboženstva a geopolitiky bez toho, aby podľahli vonkajšej manipulácii. V stávke ide nad rámec bilaterálnych vzťahov.

Uriel Araujo