VITAJTE V „IMBECILOVE“

Ešte len začínalo dnes ráno v nevľúdnom studenom daždi svitať a už som mal telefonát s naliehavou prosbou, aby som komentoval včerajšie mimoriadne vážne večerné posolstvo národu z úst premiéra Roberta Fica.

To posolstvo o konci nášho blokovania osemnásteho protiruského sankčného balíka, o imbecilnom zákaze dovozu ruského plynu od roku 2028, spolu s trochu nediplomatickým a nečakane expresívnym upozornením, že kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť, si samozrejme žiada hlbšie zamyslenie a dôkladné dešifrovanie nielen všetkého, čo bolo povedané, ale aj toho, čo zostalo medzi riadkami. Možno teraz so mnou nebudú mnohí súhlasiť, viem že riskujem, ale obsah, tón, slová a spôsob prejavu premiérovho posolstva vo mne vyvolalo silný pocit déja vu. Niečo podobné som už predsa kedysi dávno počul….Čo mi to len pripomína? Áno viem, mal som odrazu zvláštny pocit, akoby som mal zapnuté Československé rádio v stredu 21. augusta 1968 v ranných hodinách na chate a počúval vážny ustarostený hlas redaktora s výzvou na zachovanie pokoja, lebo klásť odpor nemá význam, bol by nielen zbytočný, ale aj kontraproduktívny. To bol, nehnevajte sa na mňa, môj bezprostredný prvý dojem. Takto som totiž ešte premiéra Fica hovoriť nepočul. O našej budúcnosti sa nepôjde rokovať do Čiernej nad Tisou, ako v roku 68, ale do Bruselu. Pán Boh s nami a zlé preč….

Už som tu niekoľkokrát v minulosti v rôznych súvislostiach napísal, že premiér má také informácie, aké nemá nik z nás. Ak teraz s vážnou tvárou čelom k národu hovorí, že by ďalšie pokračovanie v blokovaní osemnásteho sankčného balíka proti Rusku mohlo vážne ohroziť naše národné a štátne záujmy, a jedným dychom zároveň dodáva, že vie o čom hovorí, tak to síce nie je ešte nevyhnutne naša prehra 100:0, samozrejme tým menej naša výhra v pomere 100:0, ak mám použiť jeho prirovnania, ale v najlepšom prípade, ak vôbec, je to momentálne akýsi veľmi zvláštny remízový stav 1:1. Bude sa predlžovať a v nadstavenom čase sa môže udiať všeličo nepredvídané. Imbecilný návrh zákazu dovozu ruského plynu vraj nikdy nepodporíme – dúfajme, že to tak aj zostane, ak už sme po šiestich pokusoch blokovania osemnásteho balíka sankcií ustúpili a Putin sa môže v Kremli tešiť, že prudko upadajúca Európska únia už natoľko stratila aj posledné zvyšky zdravého rozumu, že ide pokračovať vo vlastnom ekonomickom sebazničení a v ďalšej streľbe do svojich artrotických kolien.

Čítam aj aktuálne reakcie rozhnevaných ľudí, ktorí vyzývajú k vystúpeniu z Európskej únie a z NATO a k vypísaniu referenda o tejto otázke. Chápem tie emócie a pocit bezmocnosti. Nik však doteraz nedal na stôl aspoň ako tak relevantný a seriózny odhad ako by to s nami vyzeralo, ak by sme z Únie odišli. Sem s takým odhadom, rád by som si ho prečítal. Nech nám Janko Baránek taký kvalifikovaný odhad poskytne, aj s ekonomickými a sociálnymi podrobnosťami, veď už má svoju politickú stranu.

Nateraz to vyzerá, že premiér má podľa všetkého s vedením Európskej komisie vyrokované nejaké záruky pokiaľ ide o ruský plyn. Bolo by užitočné vedieť o tých zárukách viac, lebo nič nie je momentálne dôležitejšie, ak neberieme do úvahy otázky bezpečnosti a likvidačných 5% HDP na zbrojenie, ako odkiaľ sem bude životodarný zemný plyn po konci roka 2027 prúdiť, a za koľko.

Robert Fico bude teraz musieť poskytnúť národu viac informácií, lebo ako som včera v inej súvislosti napísal, toto v žiadnom prípade nie je relaxačný plážový volejbal alebo priateľský futbalový zápas, kde na výsledku nikomu až tak nezáleží.

Michal Zoldy