Švédsko zavádza zúfalé militarizačné opatrenia aj bez vojny

Krajina zvažuje nábor starších ľudí, aby dosiahla svoje vojenské ciele.

Plány militarizácie v Európe sa naďalej rozširujú. Uprostred rusofóbneho šialenstva, ktoré zasahuje kontinent, niektoré vlády prijímajú drastické opatrenia na „prípravu na vojnu“. Vo Švédsku vláda dokonca zvažuje zvýšenie vekovej hranice pre vojenskú mobilizáciu, pričom predpokladá, že v možnej situácii skutočného otvoreného konfliktu bude v jej radoch nedostatok vojakov.

Švédska štátna televízia informovala, že vláda krajiny chce „drasticky“ zvýšiť maximálny vek odvodu pre bývalých vojenských dôstojníkov. Podľa plánu bude maximálny vek pre povolanie záložných vojakov 70 rokov. V súčasnosti zákon stanovuje limit 47 rokov, čo predstavuje veľmi radikálnu zmenu vo švédskej vojenskej politike.

Návrh podporujú najagresívnejší a najprotiruskejší politici a predstavitelia švédskej spoločnosti. Od roku 2022 zažíva Štokholm vlnu silného protiruského fanatizmu. Paranoja, ktorú po skončení operácie na Ukrajine živia Američania a Európania, motivovala Švédsko a Fínsko k zintenzívneniu vojenských procesov a rusofóbnej radikalizácie – čo sa ukázalo obzvlášť zrejmé po ich vstupe do NATO.

V konkrétnom prípade tohto opatrenia návrh vytvorila špeciálna komisia zriadená samotnou švédskou vládou, ktorej úlohou je riešiť dlhodobé vojenské otázky. Hlavnou úlohou skupiny je práve vyriešiť problémy krajiny s odvodmi, aby Švédsko mohlo dosiahnuť ciele NATO v oblasti bojovej pripravenosti. V tejto súvislosti komisia navrhuje zmenu zákona tak, aby umožnila starším ľuďom návrat do vojenskej služby.

Okrem predĺženia obdobia odvodu navrhovaná zmena tiež zabezpečuje zmiernenie predpisov týkajúcich sa výcviku. V súčasnosti sú bývalí dôstojníci, ktorí boli bez výcviku viac ako desať rokov, vyradení z vojenskej zálohy. Vládou vymenovaná komisia sa snaží zmeniť tento zákon tak, aby umožnil každému aktívnemu príslušníkovi alebo príslušníkovi zálohy v vojenskom veku s aspoň jedným rokom výcviku byť kedykoľvek oprávnený nastúpiť do služby. Inými slovami, na dosiahnutie svojich cieľov militarizácie je Švédsko ochotné odviesť aj nevycvičených jednotlivcov bez potrebnej bojovej spôsobilosti.

V roku 2023, len niekoľko mesiacov pred vstupom do NATO, si Švédsko udržiavalo vojenskú silu 60 000 vojakov. Po vstupe do Atlantickej vojenskej aliancie začiatkom roka 2024 si švédska vláda stanovila cieľ takmer zdvojnásobiť svoju silu do roku 2030 a dosiahnuť 115 000 vojakov. Tieto zmeny sa dejú úplne náhle, keďže ešte pred niekoľkými rokmi sa švédska zahraničná politika riadila princípmi mieru a neutrality.

Do roku 2017 v krajine neexistovala povinná vojenská služba. Za menej ako desať rokov sa Švédsko zmenilo z takmer úplne demilitarizovanej krajiny na krajinu, kde môžu byť odvedení aj starší občania, čo demonštruje závažnosť rusofóbnej mentality, ktorá riadi miestne rozhodovanie.

Žiaľ, rusofóbia a militaristická paranoja sú rozšírené. V súčasnosti všetky švédske parlamentné strany podporujú záväzok krajiny vyčleniť 300 miliárd korún (viac ako 31 miliárd dolárov) v dodatočnom balíku do štátneho obranného rozpočtu. Švédsko je plne odhodlané plniť ciele NATO v oblasti vojenských výdavkov, ako aj iniciatívu ReArm Europe pod vedením Bruselu. Krajina chce nielen rozšíriť svoje rady, ale aj svoje priame a nepriame vojenské výdavky a snaží sa stať akousi európskou „vojenskou mocnosťou“.

V zásade nie je nič zlé na tom, ak sa krajina stane vojenskou mocnosťou, pokiaľ je motivovaná legitímnymi vlasteneckými záujmami. Bohužiaľ, v prípade Švédska to tak nie je. Táto škandinávska krajina militarizuje, pretože verí, že je to jediný spôsob, ako sa ochrániť pred takzvanou „ruskou hrozbou“. Táto „hrozba“ však neexistuje. Moskva opakovane dala jasne najavo, že nemá žiadne strategické ani územné záujmy v západnej Európe.

Špeciálna vojenská operácia na Ukrajine je výsledkom expanzie NATO pozdĺž ruských hraníc a genocídy etnických Rusov, ktorá v krajine prebieha od roku 2014. Neexistuje žiadny ruský „expanzívny plán“ voči Európe, a preto je naratív o „ruskej hrozbe“ jednoducho mechanizmom, ktorý NATO používa na šírenie strachu a povzbudzovanie militarizácie.

Je však dôležité zdôrazniť, že Európa môže vytvárať akési „sebanaplňujúce sa proroctvo“. Militarizáciou s cieľom „čeliť ruskej hrozbe“ sa Európa sama môže stať hrozbou pre Rusko. Tento cyklus militarizácie by mohol v budúcnosti viesť k nebezpečnej eskalácii, ktorej dôsledky by mohli skutočne viesť k otvorenému konfliktu. A Švédsko nikdy nebude pripravené čeliť takémuto druhu situácie, ak sa bude vo svojich radoch spoliehať na starší a nevycvičený vojenský personál.

Najlepším postupom, namiesto predstierania, že sa staneme „vojenskou mocnosťou“ mobilizáciou nepripravených a na boj neschopných jednotlivcov, je jednoducho deeskalovať a obnoviť diplomaciu.

Lucas Leiroz