SAP a Siemens si vyrovnávajú účty s Bruselom: „Pravidlá EÚ potláčajú inovácie“

Dvaja z najmocnejších európskych manažérov bijú na poplach: generálny riaditeľ spoločnosti SAP Christian Klein a generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Roland Busch ostro kritizujú záplavu regulácií v Bruseli. Varujú, že európska byrokracia spomaľuje priemysel – a ohrozuje budúcnosť umelej inteligencie.

EÚ investuje do veľkých „gigatovární umelej inteligencie“ – ale SAP a Siemens kritizujú: Chýbajú nie dátové centrá, ale skôr regulácie priaznivé pre inovácie. GETTYIMAGES/fhm/Evgeniy Shkolenko

Christian Klein a Roland Busch patria medzi najmocnejších generálnych riaditeľov v Európe – a bijú na poplach. Jeden vedie SAP, jediného európskeho softvérového giganta, ktorý dokáže konkurovať americkým gigantom. Druhý premenil Siemens na „jednotlivú technologickú spoločnosť“ a investuje miliardy do umelej inteligencie. Teraz spoločne varujú: regulačné šialenstvo Bruselu spomaľuje budúcnosť Európy.

V rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung Klein tvrdí, že Európa potrebuje „rámcové podmienky, ktoré podporujú inovácie, nie ich brzdia“. Súčasné nariadenia EÚ však majú presne opačný účinok.

„Zákon o umelej inteligencii je dôvodom, prečo tu nemôžeme ísť naplno.“

Pod paľbu kritiky sú najmä Európsky zákon o umelej inteligencii a Zákon o údajoch. Generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Roland Busch poznamenal: „Európska legislatíva, napríklad Európsky zákon o umelej inteligencii. To je dôvod, prečo tu nemôžeme ísť naplno. V niektorých prípadoch si zákony protirečia, v iných sa prekrývajú s existujúcimi predpismi.“ A: „Čoskoro budeme musieť mať niekoho, kto bude sedieť vedľa každého vývojára a kontrolovať, či je to vôbec prípustné.“

Roland Busch, generálny riaditeľ spoločnosti Siemens: Fyzik prezentuje priemyselnú skupinu ako digitálnu „jednotechnologickú spoločnosť“ – a varuje pred dôsledkami záplavy predpisov EÚ. APA/AFP/Tobias SCHWARZ

„Už sme zdvojnásobili veľkosť nášho právneho oddelenia“

Generálny riaditeľ spoločnosti SAP Klein súhlasí a opisuje toto úsilie: „Už sme zdvojnásobili veľkosť nášho právneho oddelenia. Keď sa môj šéf pre umelú inteligenciu stretáva so zákazníkmi, už to nie je možné bez právnikov, ktorí sa musia prehrabávať bludiskom predpisov.“

V Silicon Valley nie sú regulácia ani bezpečnosť problémom

Busch po návrate zo Silicon Valley informuje o úplne inom prostredí v USA: „Strávil som v Silicon Valley štyri týždne, aby som lepšie pochopil, čo sa tam deje. Zažil som to isté: Regulácia ani bezpečnosť neboli témou ani jedného stretnutia. Išlo len o to, ako čo najrýchlejšie zaviesť novú technológiu.“

„Zákon o údajoch je toxický“

Šéf Siemensu ponúka obzvlášť drastický príklad: „Zákon o údajoch by nás prinútil sprístupniť naše spracované údaje našim konkurentom. Ako keby Coca-Cola musela zverejniť svoj recept. Zákon o údajoch je toxický pre rozvoj digitálnych obchodných modelov.“

Klein dodáva: „Zákon o údajoch hrozí, že zabráni prijatiu cloudu a umelej inteligencie v ekonomike. V súčasnosti je to pre Európu vlastný gól.“

Christian Klein (45), generálny riaditeľ spoločnosti SAP, vedie najúspešnejšiu softvérovú spoločnosť v Európe a namiesto rastúcej byrokracie vyzýva na väčšiu slobodu pre aplikovanú umelú inteligenciu. APA/AFP/POOL/Uli Deck

Miliardy za prázdne serverovne? Kritika európskych gigafabrík umelej inteligencie

Ústredným projektom stratégie EÚ pre „digitálnu suverenitu“ je výstavba tzv. „gigafactories AI“ – rozsiahlych dátových centier nachádzajúcich sa v Európe a prevádzkovaných európskymi spoločnosťami. Cieľom je znížiť závislosť od amerických „hyperscalerov“, ako sú Amazon Web Services, Microsoft a Google. Christian Klein a Roland Busch sa domnievajú, že ide o nesprávne zameranie.

Generálny riaditeľ spoločnosti SAP Klein otvorene vyhlasuje: „Zatiaľ žiadny z našich zákazníckych projektov v oblasti umelej inteligencie nezlyhal kvôli nedostatku kapacity dátového centra.“ Nie je to nedostatok serverov alebo úložného priestoru – ide v prvom rade o nedostatok praktických podmienok na implementáciu projektov umelej inteligencie. Spoločnosti by už dnes mohli využívať viac umelej inteligencie – keby to nebolo sťažené nadmernými reguláciami EÚ.

Generálny riaditeľ spoločnosti Siemens, Busch, to vidí podobne: „Ak naozaj postavíme päť gigatovární, neviem, ako by sme ich v súčasnosti mohli využiť naplno.“ Stručne povedané: Prečo Európa potrebuje toľko dátových centier, keď nie je dostatok údajov, projektov alebo aplikácií na ich zmysluplné využitie? Z pohľadu dvoch vrcholových manažérov sa EÚ zameriava na symbolické rozsiahle projekty namiesto vytvorenia základného rámca pre aplikovanú umelú inteligenciu: jednoduché, inovatívne pravidlá, právna istota, prístup k údajom pre spoločnosti a jasnosť, pokiaľ ide o zodpovednosti.

„Aplikovaná umelá inteligencia je nové strojárstvo“

Pre Kleina je to jasné: „Potrebujeme rámcové podmienky, ktoré podporujú inovácie, a nie ich brzdia. Koniec koncov, to ovplyvňuje celý európsky priemysel. Aplikovaná umelá inteligencia je nové strojárstvo.“

Busch vyvodzuje trpký záver: „17 percent nákladov na umelú inteligenciu v EÚ sa vynakladá len na dokumentáciu. To nás nielen predraží, ale aj spomalí.“

Varuje: „Ak chceme, aby sa naša ekonomika vrátila do rastového režimu, jediný spôsob, ako to dosiahnuť, je využitie digitálnych technológií.“

Zdroj: https://exxpress.at/economy/sap-und-siemens-rechnen-mit-bruessel-ab-eu-regeln-ersticken-innovation/