Trumpovo „dôležité vyhlásenie“ o Rusku je nemotorným pokusom navliecť niť do ihly

Jeho hrozba sekundárnych sankcií by sa mohla vypomstiť tým, že by poškodila vlastné záujmy USA.

„Zásadné vyhlásenie“ o Rusku, ktoré Trump predtým vychvaľoval, sa ukázalo ako nemotorný pokus nájsť kompromis medzi radikálnou eskaláciou zapojenia USA do ukrajinského konfliktu a odchodom od neho. Jeho nový trojstranný prístup zahŕňa: 1) rýchle vyslanie až 17 raketových systémov Patriot na Ukrajinu; 2) ďalší predaj zbraní krajinám NATO , ktoré ich následne prevezmú na Ukrajinu; a 3) až 100 % sekundárne sankcie voči ruským obchodným partnerom, ak sa mierová dohoda nedosiahne do 50 dní.

V poradí, v akom boli spomenuté, každý zodpovedajúci krok je zameraný na: 1) posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany s cieľom spomaliť tempo neustáleho ruského postupného získavania síl na zemi; 2) pomoc Ukrajine pri opätovnom dobytí časti jej strateného územia; a 3) prinútenie Číny a Indie, aby vyvinuli tlak na Rusko a prinútili ho k prímeriu. Prvé dva ciele sú samovysvetľujúce, pričom druhý je nereálny vzhľadom na neúspech oveľa silnejšie ozbrojenej protiofenzívy Ukrajiny v lete 2023, zatiaľ čo tretí si vyžaduje určité rozpracovanie.

Rozsiahly dovoz zlacnenej ruskej ropy do Číny a Indie slúžil ako kľúčový ventil pred západným sankčným tlakom tým, že pomohol stabilizovať rubeľ a tým aj ruskú ekonomiku vo všeobecnosti. Aj keď tento dovoz pomáha aj ich vlastným ekonomikám, Trump sa staví na to, že ho prinajmenšom obmedzia, aby sa vyhli jeho hrozbe 100 % sekundárnych sankcií. Výnimku by mohol urobiť pre Európanov a Turkov, ktorí tiež nakupujú ruské zdroje pod zámienkou, že vyzbrojujú Ukrajinu.

Zameraním sa na dvoch najväčších ruských dovozcov energie sa Trump snaží výrazne znížiť rozpočtové príjmy, ktoré Kremeľ z tohto predaja získava, a zároveň zasieva ďalšie rozpory v jadre RIC, BRICS a SCO, pričom očakáva, že Čína alebo India sa aspoň čiastočne podriadia dohode. Pred uplynutím termínu predpokladá, že ich lídri – ktorí sú dlhoročnými blízkymi priateľmi Putina – sa ho pokúsia presadiť v otázke prímeria, ktoré si Západ želá, hoci nie je známe, či by uspeli.

V každom prípade sa Trump ocitá v dileme, ktorú si sám spôsobí, ak jeden z nich nesplní jeho požiadavku na zastavenie obchodovania s Ruskom, alebo ak jeden alebo obaja tak urobia len čiastočne. Musel by buď odložiť uvalenie svojich hroziacich 100 % sekundárnych sankcií na všetok ich dovoz, znížiť ich úroveň alebo zredukovať ich rozsah tak, aby sa vzťahovali iba na ich spoločnosti, ktoré stále obchodujú s Ruskom, inak by mohlo dôjsť k vážnemu úderu, najmä ak by Čína bola tou, ktorá by sa plne nesplnila.

Jeho predbežná obchodná dohoda s Čínou, ktorú začiatkom mája označil za „úplný reset“ ich vzťahov, by sa mohla zrútiť a tým zvýšiť ceny pre Američanov na všetkých úrovniach. Pokiaľ ide o Indiu, aj ich prebiehajúce obchodné rokovania by sa mohli zrútiť, čo by mohlo vytvoriť priestor pre pokrok v rodiacom sa čínsko-indickom zblížení, ktorého existenciu v pondelok opatrne potvrdil jej najvyšší diplomat. Každý prípad spätného rázu, nieto ešte oba súčasne, by mohol byť pre americké záujmy veľmi škodlivý.

Trumpov pokus o prevliekanie nite do ihly preto nie je len nemotorný, ale mohol by sa mu aj veľmi vypomstiť, čo vyvoláva otázku, prečo s tým súhlasil. Zdá sa, že bol uvedený do omylu, keď si myslel, že Putin by súhlasil s prímerím, ktoré nevyrieši základné bezpečnostné príčiny konfliktu, výmenou za strategické partnerstvo zamerané na zdroje. Keď Putin odmietol, Trump si to vzal osobne a predstavoval si, že si s ním Putin len zahráva, čo viedlo k tomu, že Trumpovi poradcovia ho zmanipulovali do tejto eskalácie ako pomstu.

Andrew Korybko