Objem vyhodeného jedla v EÚ je teraz rovnako veľký ako dovoz potravín

Podľa novej správy európski spotrebitelia v súčasnosti vyhodia toľko potravín, koľko EÚ dovezie, teda približne 58 miliónov ton ročne.

Skupina traktorov z atómového parku 4. júna 2024 v Bruseli v Belgicku. Farmári protestujú proti reforme európskej poľnohospodárskej politiky (Foto: Luis Miguel Caceres/Getty Images)

Hodnota týchto vyhodených potravín sa odhaduje na 132 miliárd eur ročne a ich klimatická stopa predstavuje 16 percent emisií skleníkových plynov z potravinového systému EÚ.

Európske observatórium klimatickej neutrality (ECNO), ktoré správu zverejnilo 14. júla, varuje, že táto úroveň plytvania odráža hlbší nesúlad medzi správaním spotrebiteľov, poľnohospodárskym úsilím a politikou EÚ – najmä v spôsobe prideľovania dotácií v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

„Máme výrobcov, ktorí skúšajú alternatívne modely, a spotrebiteľov, ktorí žiadajú lepšie možnosti, ale politické ambície zaostávajú,“ povedala Natalie Pelekhová, expertka na agropotravinársky priemysel z Európskeho observatória klimatickej neutrality (ECNO), v rozhovore pre Brussels Signal 11. júla.

„Politika EÚ je stále navrhnutá pre včerajšie potravinové hospodárstvo.“

V správe zverejnenej ECNO 14. júla sa uvádza, že výdavky EÚ na poľnohospodárstvo v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zostávajú nesynchronizované so zmenami v spotrebiteľských návykoch aj poľnohospodárskych postupoch.

Analýza uvádza, že súčasné štruktúry dotácií stále uprednostňujú chov hospodárskych zvierat s vysokými emisiami a monokultúrne systémy, a nie nové nízkoodpadové, rastlinné alebo diverzifikované modely.

V správe sa zistilo, že 72 percent potravinového odpadu v EÚ pochádza od spotrebiteľov, pričom do tejto kategórie patria domácnosti, reštaurácie a stravovacie služby.

ECNO odhadla hodnotu týchto vyhodených potravín na 132 miliárd eur a uviedla, že predstavujú 16 percent emisií skleníkových plynov z potravinového systému.

Hoci sa EÚ zaviazala znížiť plytvanie potravinami, Pelekhová povedala, že jeho úroveň v posledných rokoch prevažne pretrváva.

„Úroveň plytvania potravinami pretrváva a do istej miery sa ustálila – zatiaľ čo EÚ sa zaviazala ju znížiť, a preto tvrdíme, že trendy smerujú nesprávnym smerom,“ povedala.

Robin Cuypers, výskumník v oblasti behaviorálnych poznatkov a verejnej politiky na Belgickej univerzite v Leuvene, pre Brussels Signal povedal , že aj dobre mienené činy môžu mať nezamýšľané následky.

Poukázal na fenomén známy ako „morálne licencovanie“, kde jednotlivci, ktorí podniknú jeden udržateľný krok – napríklad nákup biopotravín alebo zníženie príjmu mäsa – sa môžu cítiť oprávnení zanedbávať ostatných, napríklad vyhýbanie sa plytvaniu.

„Dobré správanie môže pôsobiť ako druh psychologickej výnimky,“ povedal. „Keď ľudia majú pocit, že urobili svoju časť, môžu si menej všímať iné dôsledky, ako je napríklad plytvanie jedlom.“

Cuypers dodal, že väčšina plytvania potravinami sa deje doma, mimo dosahu bežných behaviorálnych stimulov, ako je umiestňovanie produktov alebo označovanie potravín v obchodoch. Povedal, že kampane na zvýšenie povedomia verejnosti majú v porovnaní s cielenými behaviorálnymi intervenciami zvyčajne obmedzený vplyv.

„Vlády sa často spoliehajú na kampane na zvyšovanie povedomia,“ povedal. „Výskum však ukazuje, že sú menej účinné ako behaviorálne opatrenia v momente rozhodovania.“

Správa ECNO tiež zdôraznila zmeny v správaní spotrebiteľov, najmä v súvislosti s konzumáciou mäsa.

Podľa analýzy klesla spotreba hovädzieho mäsa v EÚ v roku 2023 pod 10 kilogramov na obyvateľa, čo je rýchlejší pokles, ako sa predpokladalo v modelovaní klimatických scenárov.

V Nemecku zaznamenalo Federálne informačné centrum pre poľnohospodárstvo (BZL) v roku 2023 pokles spotreby hovädzieho a teľacieho mäsa o viac ako 5 percent, pričom dosiahla 8,9 kilogramu na osobu. Toto číslo predstavuje najnižšiu úroveň od začiatku zaznamenávania v roku 1991, uvádza sa v správe denníka ONG Clean Energy Wire.

Napriek týmto zmenám sa v správe uvádza, že súčasné dotácie SPP naďalej uprednostňujú systémy založené na chove hospodárskych zvierat. Uvádza sa v nej, že opätovné vyváženie podpory by mohlo farmárom umožniť diverzifikáciu, prijatie modelov s nižšími emisiami a lepšie reagovať na vyvíjajúci sa dopyt na trhu.

Niektoré malé a stredné farmy už skúmali alternatívne prístupy vrátane agroekológie, diverzifikácie plodín a rastlinných bielkovín. ECNO však varovala, že bez štrukturálnej podpory takéto modely zostanú ekonomicky marginálne.

Skupina tiež označila pripravovaný zákon o obehovom hospodárstve za možnú príležitosť na zníženie odpadu prostredníctvom redistribúcie prebytkov potravín a lepšieho separovania odpadu.

V správe sa však uvádza, že hoci je separovaný zber biologického odpadu v celej EÚ teraz povinný, niekoľko členských štátov ho ešte nezaviedlo, čo obmedzuje potenciál zhodnocovania domového odpadu.

Pelekh povedal, že zníženie plytvania potravinami a budovanie obehovejších potravinových systémov by mohlo zlepšiť odolnosť dodávateľského reťazca a znížiť závislosť od dovážaného krmiva pre zvieratá a hnojív.

„Nejde o to, aby sme ľuďom hovorili, čo majú jesť,“ povedala. „Ide o zosúladenie politiky so skutočnými trendmi v spoločnosti – a o zabezpečenie spravodlivého, rýchleho a budúceho prechodu.“

Očakávalo sa, že Európska komisia 16. júla predstaví svoj návrh ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ. SPP – najväčší jednotlivý výdavok EÚ – mala v ňom zohrať významnú úlohu.

V ten istý deň mali farmári v Bruseli protestovať proti navrhovaným zníženiam rozpočtu a plánu integrovať financovanie poľnohospodárstva do širších národných dohôd o „partnerstve“.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/07/eu-consumer-waste-now-as-big-as-food-imports/