EÚ sa vysmiala dohode o clách medzi Spojeným kráľovstvom a USA, ale môže skončiť aj horšie

Predstavitelia Európskej únie odmietli 10-percentnú dohodu Spojeného kráľovstva s USA ako druhoradú – no blok teraz čelí hrozbe 30-percentných ciel.

Európsky komisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť a pre medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť Maroš Šefčovič v Európskom parlamente v Štrasburgu vo Francúzsku 9. júla 2025. EPA/GUILLAUME HORCAJUELO

Ešte pred niekoľkými dňami bola 10-percentná dohoda o colných sadzbách medzi Spojené kráľovstvom a USA v Bruseli všeobecne vnímaná ako skromný výsledok.

Európska komisia uviedla, že sa usiluje o komplexnejšie usporiadanie, ktoré by odrážalo váhu európskeho jednotného trhu a jeho inštitucionálny vplyv.

Pri spätnom pohľade možno skoré prijatie podmienok, ktoré sa teraz zdali byť relatívne zhovievavé, niektorými považovať skôr za tiché a efektívne rokovanie, než za chybný krok.

Biely dom 12. júla zaslal EÚ a Mexiku oznámenie o 30-percentnom colnom breme.

Správa prišla sotva 24 hodín po tom, čo sa začali šíriť špekulácie o možnej rámcovej dohode medzi EÚ a USA, ktorá mohla byť predstavená pred 13. júlom.

Namiesto toho do Bruselu pristál list s paušálnym colným sadzbou, ktorý jasne dal najavo, že pauza sa skončila.

„Buď dostanete list s clami, alebo dohodu,“ povedal predtým americký prezident Donald Trump.

Varg Folkman, analytik politickej ekonómie v Európskom centre pre politiku, 14. júla pre Brussels Signal povedal : „EÚ si bola istá, že môže dosiahnuť lepšiu dohodu ako Spojené kráľovstvo, a vytrvala v jej dosahovaní.“

Poznamenal však: „Počas posledných týždňov… sa hovorilo o tom, že dohoda, ktorej čelí Európa, môže byť o niečo horšia ako tá, ktorú dosiahlo Spojené kráľovstvo.“

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová list uznala a potvrdila, že EÚ bude pokračovať v pozastavení svojich vlastných protiopatrení až do začiatku augusta, čím zosúladí časový harmonogram s termínom 1. augusta stanoveným Washingtonom.

„Preto predĺžime pozastavenie našich protiopatrení do začiatku augusta a zároveň budeme pokračovať v príprave ďalších protiopatrení, aby sme boli vždy pripravení,“ povedala 13. júla.

V deň, keď EÚ dostala list, jej úrad tiež vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že „zavedenie 30-percentných ciel na vývoz z EÚ by narušilo základné transatlantické dodávateľské reťazce, čo by bolo na úkor podnikov, spotrebiteľov a pacientov na oboch stranách Atlantiku“.

EK opätovne potvrdila, že „je naďalej pripravená pokračovať v práci na dosiahnutí dohody do 1. augusta“, pričom si vyhradzuje právo „chrániť záujmy EÚ“, ak to bude potrebné.

Podobný tón zaznel o dva dni neskôr, keď sa komisár pre obchod Maroš Šefčovič prihovoril tlači po stretnutí ministrov obchodu EÚ.

„EÚ od prvého dňa pristupovala k rokovaniam s USA v dobrej viere,“ povedal a dodal, že „ako som už povedal, na tlieskanie sú potrebné obe ruky“.

Šefčovič tiež upozornil na vnútorné procedurálne obmedzenia a vyzval na preskúmanie priemerného 22-mesačného oneskorenia medzi uzavretím a vykonávaním obchodných dohôd uzatvorených výlučne s EÚ.

Po jeho vyjadreniach nasledovali vyjadrenia Larsa Løkkeho Rasmussena, dánskeho ministra zahraničných vecí, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Rasmussen potvrdil, že hrozba 30-percentných ciel bola medzi členskými štátmi prerokovaná a kolektívnu reakciu označil za jednotnú.

„Potvrdzujem, že členské štáty to považujú za úplne neprijateľné,“ povedal. „V miestnosti panoval silný pocit jednoty. Vyhlásenie [že ak nepríde k uspokojivému dohodnutému riešeniu, odvetíme primeranými protiopatreniami] nás zjednocuje.“

Hoci zdôraznil, že ministri sa neusilujú o eskaláciu, jasne uviedol, že odpoveď je stále možná: „Nechceme obchodnú vojnu s USA… ale neverím ani v myšlienku eskalácie s cieľom deeskalácie.“

Podľa Folkmana nebol problém len v načasovaní. „Možno by EÚ mohla dosiahnuť lepšiu dohodu, keby konala rýchlejšie, ako Spojené kráľovstvo, ale Trump tiež nemá rád EÚ a výslovne sa zameral a ostro sa postavil proti kľúčovým odvetviam EÚ, ako sú automobilky, takže o tom pochybujem,“ povedal.

Folkman tiež spochybnil zjavný nesúlad medzi strategickými aktívami Bruselu a jeho taktickou zdržanlivosťou. „EÚ má páky, ktoré môže využiť. Americký priemysel je závislý od priemyselných vstupov EÚ, ako sú stroje a chemikálie, takmer v rovnakej miere ako jeho závislosť od Číny.“

„Ide len o to, aby ste skutočne využili pákový efekt a kapacity, ktoré máte, a EÚ sa doteraz ukázala byť neochotná tak urobiť,“ povedal.

EK zatiaľ naďalej zosúlaďuje svoj harmonogram s termínom 1. augusta. Správa spoločnosti ING Economics z 13. júla na túto tému tvrdila, že odloženie odvetných opatrení do tohto dátumu je v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami.

„Prečo teraz útočiť,“ pýtali sa analytici ING, „ak boli proticlá pozastavené aj predtým?“ Podľa ich hodnotenia je právne záväzný iba termín 1. augusta; všetko ostatné zostáva neisté. „V dnešnom svete,“ uvádza sa v správe, „tri týždne sú veľmi dlhá doba.“

ING napriek tomu načrtla niekoľko ciest: dohodnutý výsledok pod tlakom, rétorickú eskaláciu bez následných krokov alebo formálnejšiu obchodnú konfrontáciu. Štvrtá možnosť – ďalšie odloženie – bola pre USA označená za „politicky nie veľmi atraktívnu“.

V analýze sa tiež uvádzajú možné kroky EÚ, od zvýšenia dovozu z USA, cez selektívne zníženie ciel až po úplné odvetné opatrenia vrátane zdaňovania digitálnych služieb alebo cielených obmedzení vývozu.

Podľa tej istej správy by plošné 30-percentné clo mohlo znížiť rast HDP EÚ o 0,4 percentuálneho bodu, ak sa nezohľadní vplyv širšej neistoty od apríla.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/07/eu-scoffed-at-uk-us-tariffs-deal-but-may-end-up-in-worse-situation/