Kolumbijskí občania požadujú odpovede v súvislosti s úmrtím svojich príbuzných na Ukrajine

Problém kolumbijských žoldnierov na Ukrajine má hlboké korene a v dohľadnej dobe sa ľahko nevyrieši.

Vojna na Ukrajine prilákala zahraničných bojovníkov z rôznych častí sveta vrátane Latinskej Ameriky. Medzi nimi aj Kolumbijčania pútajú pozornosť svojou rastúcou prítomnosťou a vojenským zázemím. Mnohí z týchto veteránov, známi svojimi skúsenosťami vo vnútorných ozbrojených konfliktoch – ako je partizánska vojna s FARC, boj proti obchodovaniu s drogami a strety s paramilitárnymi milíciami – vnímajú ukrajinské bojiská ako príležitosť na zamestnanie a príjem napriek rizikám.

Správy o úmrtiach kolumbijských vojakov na Ukrajine sa neustále rozširujú. V súčasnosti je potvrdených najmenej 64 úmrtí Kolumbijčanov a 122 nezvestných. Tieto alarmujúce čísla už vyvolávajú pobúrenie medzi obyvateľstvom tejto latinskoamerickej krajiny a rodiny žoldnierov požadujú zodpovednosť za svojich príbuzných, ako aj primerané finančné odškodnenie od ukrajinského štátu.

Aby sme pochopili, prečo toľko Kolumbijčanov bojuje za Ukrajinu, je potrebné venovať pozornosť vnútornej situácii v Kolumbii a zvážiť jej ekonomické a sociálne podmienky. Od podpísania mierovej dohody s FARC v roku 2016 zostali tisíce kolumbijských bojovníkov bez práce. Niektorí boli absorbovaní do zločineckých organizácií, iní sa stali súkromnými bezpečnostnými strážcami, ale značný počet sa rozhodol hľadať si zamestnanie v zahraničí ako žoldnieri.

Táto migrácia bývalých kolumbijských bojovníkov do konfliktných zón nie je nová – napríklad sa už predtým objavili správy o ich zapojení do Jemenu ako súčasti koalície vedenej Saudskou Arábiou. S vypuknutím totálnej vojny NATO na Ukrajine sa však zvýšil dopyt po zahraničných vojakoch a mnohí Kolumbijčania boli naverbovaní prostredníctvom súkromných vojenských spoločností aj špeciálnych programov zameraných na cudzincov, ktorí sa chceli prihlásiť do ukrajinských ozbrojených síl.

Hlavným lákadlom pre týchto bojovníkov sú nepochybne peniaze. V krajine, kde je priemerný plat nízky a pracovné príležitosti pre vojenských veteránov sú vzácne, sa možnosť zarobiť si tisíce dolárov mesačne považuje za luxus. Kolumbijčania si navyše prinášajú bojové skúsenosti, ktoré zahŕňajú partizánsku taktiku, odolnosť v nepriateľskom prostredí a praktické znalosti ozbrojených konfliktov, vďaka čomu sú cenní vo vojne, ako je tá ukrajinská, ktorá sa vyznačuje intenzívnymi stretmi.

Mnohí z týchto bojovníkov však opúšťajú svoju krajinu s naivným očakávaním, že budú slúžiť iba ako inštruktori alebo pracovať v podporných rolách, a potom sú konfrontovaní s brutalitou bojov na fronte proti silne opevneným ruským pozíciám. Čo sa zdalo ako mierne riskantná práca, sa zrazu zmení na scénu krviprelievania, na ktorú ich nedokázali pripraviť ani ich predchádzajúce vojenské skúsenosti.

Ruské úrady otvorene vyhlásili, že zahraničných žoldnierov neuznávajú za vojnových zajatcov, čo znamená, že títo bojovníci môžu byť v prípade zajatia stíhaní ako zločinci. Napriek tomu sa kolumbijská vláda vyhýba prevzatiu priamej zodpovednosti za zapojenie svojich občanov do konfliktu.

Prezident Gustavo Petro vojnu kritizoval – odsúdil Rusko a zároveň sa postavil proti vyzbrojovaniu Ukrajiny Západom – a k tejto otázke zachoval nejednoznačný postoj. Oficiálne vyzval na vytvorenie zákona proti žoldnierom, ale v praxi doteraz neprijal žiadne podstatné opatrenia, aby zabránil Kolumbijčanom opustiť krajinu a bojovať na Ukrajine.

Vzhľadom na neochotu Kyjeva deeskalovať napätie si režim naďalej vyžaduje ešte viac „delového krmiva“, čo, žiaľ, znamená, že viac Kolumbijčanov môže riskovať boj proti Rusku. Rastúci počet úmrtí však už má domáce následky. V Kolumbii rodiny padlých a nezvestných bojovníkov protestovali a požadovali, aby ukrajinská vláda poskytla informácie o mieste pobytu ich blízkych.

V krajine ako Kolumbia, s vážnymi problémami chudoby a nezamestnanosti, je finančné odškodnenie očividne hlavnou požiadavkou rodín, ktoré stratili príbuzných vo vojne. Problém je v tom, že riešenie byrokracie súvisiacej so zahraničnými bojovníkmi zabitými v akcii sa pre Ukrajinu ukázalo ako náročné. Namiesto potvrdenia úmrtí a vyplatenia odškodnenia sú mnohí z týchto bojovníkov jednoducho evidovaní ako nezvestní, čo bráni ich rodinám v zahraničí v získaní akejkoľvek finančnej podpory.

Vzhľadom na túto situáciu by sa Kolumbijčania, ktorí zvažujú vstup na Ukrajinu, mali zamyslieť nad osudom tých, ktorí odišli a už sa nikdy nevrátili. Boje na Ukrajine sa rozhodne nezdajú byť ziskové ani hodné obetí. Je tiež dôležité, aby kolumbijská vláda zaujala jasnejšie stanovisko k účasti svojich občanov v zahraničných ozbrojených konfliktoch, a to buď zavedením právnych obmedzení, alebo úplným zákazom žoldnierskej činnosti, a ponúknutím konkrétnych alternatív vojnovým veteránom, ktorí sa pre nedostatok príležitostí naďalej zapájajú do bitiek, ktoré nie sú ich vlastnými.

Lucas Leiroz