Nawrockého zvolenie prinútilo Tuska hrať tvrdo so susedmi Poľska v otázke nelegálneho prisťahovalectva

Pre neho osobne je najdôležitejšie udržať si moc tým, že sa zabráni pádu jeho vlády, ale ak je to nevyhnutné, potom chce prinajmenšom udržať konzervatívcov mimo moci v prípade predčasných volieb.

Poľský premiér Donald Tusk vyslal na hranice svojej krajiny s Nemeckom a Litvou niekoľko tisíc vojakov, aby pomohli v obrane pred nelegálnym prisťahovalectvom a s novozavedenými kontrolami pozdĺž týchto dvoch hraníc. Zámienkou bol návrat niektorých nelegálnych imigrantov Nemeckom do Poľska a ďalších, ktorí do krajiny prešli z Litvy po vstupe do EÚ cez Bielorusko. Prvým z týchto krokov bolo dokonca vytvorenie občianskych hliadok zložených z osôb, ktorých sa tento krok týka.

Skutočný dôvod však súvisí s tesným víťazstvom zvoleného prezidenta Karola Nawrockiho 1. júna, ktoré zabezpečí, že Tusk a jeho vládnuca liberálno-globalistická koalícia nebudú môcť realizovať svoj program. Odchádzajúci prezident Andrzej Duda je spojený s konzervatívnou opozíciou, a preto vetoval niektoré radikálnejšie parlamentné návrhy zákonov, ktoré parlament nedokázal zvrátiť, pretože nezískal požadovanú dvojtretinovú väčšinu. Nawrocki je s nimi tiež spojený, a preto sa očakáva, že urobí to isté, čo Duda.

Najbližšie parlamentné voľby na jeseň 2027 by preto mohli viesť k návratu konzervatívcov k moci v koalícii s populisticko-nacionalistickou Konfederačnou stranou. V skutočnosti by sa to mohlo stať aj skôr, ak by sa Tuskova vládnuca liberálno-globalistická koalícia rozpadla dávno pred ďalšími voľbami kvôli rastúcemu hnevu verejnosti nad pretrvávajúcou patovou situáciou. Ani to nie je nepodložená špekulácia, ale vychádza to z nedávneho polnočného stretnutia medzi predsedom parlamentu a konzervatívnym opozičným lídrom.

Verejne financovaná televízia TVP World publikovala analýzu Stuarta Dowella s názvom „Ako polnočné stretnutie odhalilo trhliny v krehkej poľskej vládnucej koalícii“, v ktorej sa uvádzalo, že podozrivé stretnutie Szymona Holowniu s Jaroslawom Kaczyńským mohlo viesť k diskusii o jeho úlohe v „technickej vláde“. To je pravdepodobný scenár, keďže odchod Holowniovej „Poľska 2050“ z vládnucej liberálno-globalistickej koalície by vynútil predčasné voľby a opozícia by ho mohla zodpovedajúcim spôsobom odmeniť.

Ak odhliadneme od špekulácií o budúcnosti Tuskovej vlády, ktoré by mohli pretrvávať až do jesene 2027, je jasné, že jeho rozhodnutie vyslať niekoľko tisíc vojakov na pomoc s novozavedenými hraničnými kontrolami má za cieľ získať si takzvaných „umiernených“ voličov, ktorí sú stále na uzde, kedykoľvek sa budú konať ďalšie voľby. Necítil by sa byť nútený to urobiť, keby Nawrocki prehral a jeho spojenec varšavský starosta Rafal Trzaskowski sa stal namiesto neho ďalším zvoleným prezidentom. Tusk by v takomto scenári pravdepodobne neurobil nič.

Jeho vládnuca liberálno-globalistická koalícia spočiatku nebola proti nelegálnemu prisťahovalectvu na rovnakej úrovni ako predchádzajúca konzervatívna vláda, ale rastúci hnev verejnosti ich k tomu prinútil s ohľadom na blížiace sa prezidentské voľby. To isté platí pre ich tvrdšiu politiku voči Ukrajine. Tusk neplánoval implementovať ani jeden z týchto bodov, keď sa koncom roka 2023 vrátil na premiérsky post, ale nakoniec tak urobil, aby pomohol Trzaskowskému vyhrať prezidentské voľby a predišiel tak pokračujúcej patovej situácii.

Je teda skutočne pravda, že Nawrockeho zvolenie prinútilo Tuska hrať tvrdo so susedmi Poľska v otázke nelegálneho prisťahovalectva, a to aj za cenu toho, že si vyvolá hnev EÚ ohrozením Schengenu. Pre neho osobne je najdôležitejšie udržať si moc tým, že zabráni pádu svojej vlády, ale ak je to nevyhnutné, potom chce prinajmenšom udržať konzervatívcov mimo moci v prípade predčasných volieb. Tieto výpočty ukazujú, ako politicky zúfalo sa stáva.

Andrew Korybko