Kolumbijský Petro obvinil USA z plánovania prevratu uprostred obratu voči Číne

Obvinenia kolumbijského prezidenta Gustava Petra z Washingtonom zorganizovaného prevratu, ktoré sa odvolávajú na uniknuté nahrávky, vyvolali diplomatickú krízu a prinútili obe krajiny odvolať diplomatov. Obvinenia, ktoré boli čiastočne stiahnuté, sa zhodujú s rastúcimi väzbami Kolumbie s Čínou a BRICS, čo zvyšuje napätie s USA. Petrove podozrenia, zakorenené v historických amerických intervenciách, zdôrazňujú pretrvávanie Monroeovej doktríny.

Kolumbia, dlhoročný spojenec USA v Latinskej Amerike, sa ocitla v centre diplomatickej búrky. Prezident Gustavo Petro nedávno obvinil Spojené štáty z plánovania sprisahania s cieľom ho zvrhnúť alebo dokonca zavraždiť, pričom odkázal na uniknuté nahrávky, na ktorých sa podieľal bývalý kolumbijský minister zahraničných vecí Álvaro Leyva a údajne najvyšší predstavitelia USA vrátane ministra zahraničných vecí Marca Rubia a kongresmana Maria Díaza-Balarta, ako aj ďalší republikánski politici.

Tieto obvinenia, ktoré zverejnil aj španielsky denník El País, prinútili obe krajiny odvolať svojich najvyšších diplomatov, čo znamenalo najnižší bod vo vzťahoch medzi Washingtonom a Bogotou, aký sme nezažili od 90. rokov 20. storočia. Je zaujímavé, že Petro neskôr v liste prezidentovi Donaldovi Trumpovi od svojich vyjadrení ustúpil a tvrdil, že jeho vyjadrenia nemali priamo za cieľ zapliesť amerických predstaviteľov. Toto čiastočné odvolanie, pochopiteľne, len málo utlmilo špekulácie o akejkoľvek úlohe Washingtonu v politických nepokojoch v Kolumbii. V prvom rade došlo k širšiemu geopolitickému posunu, keď nedávne kroky Kolumbie smerom k Číne a bloku BRICS vyvolali obavy USA a oživili ozveny Monroeovej doktríny.

Kolumbia, dlhodobo neochvejný spojenec USA v Latinskej Amerike, tradične ukotvuje regionálnu stratégiu Washingtonu, ktorú posilňujú desaťročia vojenskej pomoci a obchodných dohôd, ako napríklad dohoda o voľnom obchode medzi USA a Kolumbiou z roku 2006. Za ľavicového prezidentovania Petra sa však Bogota z pohľadu USA otočila na východ.

V máji 2025 sa Kolumbia pripojila k čínskej iniciatíve Belt and Road (BRI), čo vo Washingtone určite vyvolalo pochybnosti. Krátko nato si zabezpečila členstvo v Novej rozvojovej banke (NDB) skupiny BRICS, ktorá je čoraz viac vnímaná ako alternatíva k západným finančným inštitúciám, ako sú MMF a Svetová banka.

Mohli byť USA v každom prípade zapojené do sprisahania proti Petru? Táto myšlienka, hoci je stále špekulatívna, nie je nepravdepodobná.

Možno si spomenieme, že história Kolumbie je plná intervencií podporovaných Washingtonom, od podpory operácií proti FARC až po tiché schvaľovanie konzervatívnych elít počas brutálneho obdobia La Violencia . Monroeova doktrína, politika z 19. storočia presadzujúca dominanciu USA nad západnou pologuľou, bola, ako som už inde argumentoval, za Trumpovej administratívy očividne oživená .

Hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa zavedením ciel na krajiny BRICS vrátane Kolumbie a jeho agresívne postoje k otázkam, ako je Panamský prieplav, mexické kartely, Grónsko a dokonca aj Kanada, odrážajú otvorený prístup „alebo moja cesta, alebo diaľnica“ .

Trump napríklad čoraz viac militarizuje hranicu s Mexikom a opakovane jasne uviedol, že vojenské intervencie proti mexickým kartelom sú stále možnosťou, čo by sa rovnalo invázii do Mexika. To znamená, že Monroeova doktrína, dlhodobo nástroj amerického intervencionizmu – ak „imperializmus“ znie príliš staromódne – stále vrhá tieň na Latinskú Ameriku, kde lídri ako Petro (a dokonca aj spojenci a partneri) môžu byť vnímaní ako výzvy pre hegemóniu USA.

V tomto scenári by údajné sprisahanie mohlo zahŕňať operáciu pod falošnou vlajkou alebo dokonca prácu darebáckych elementov – možno paramilitárnych skupín podporovaných USA alebo kolumbijských elít s väzbami na jastrabích spojencov Washingtonu. Povesť Kolumbie ako narkoštátu súvisí s nedostatočne informovaným prepojením drogových kartelov, žoldnierov a krajne pravicových skupín s historickými väzbami na USA.

Atentát na haitského prezidenta Jovenela Moïseho kolumbijskými žoldniermi v roku 2021 a pokus o inváziu amerických žoldnierov na rýchlostných člnoch z Kolumbie do Venezuely v roku 2020 sú ďalšími významnými prípadmi spojenými s touto temnou sieťou.

Je pravda, že Kolumbia nie je cudzia politickému násiliu. Napríklad len minulý týždeň kolumbijské úrady zadržali Éldera Josého Arteagu Hernandeza, podozrivého z plánovania atentátu na senátora Miguela Uribeho, konzervatívneho predstaviteľa, ktorý sa uchádzal o nomináciu svojej strany na prezidenta v roku 2026. Uribe bol minulý mesiac v Bogote trikrát postrelený. Prezident Petro obvinil za zločinom „globálnu mafiu“. Hoci zatiaľ neexistujú definitívne dôkazy, ktoré by spájali americkú vládu s pokusom o prevrat, obvinenia prezidenta Petra rezonujú v regióne, ktorý sa obáva zásahov Washingtonu.

Kolumbijský obrat k Číne nepochybne rozhneval USA. Záujem spoločnosti Petro o transoceánsky kanál alebo železnicu, ktorá by potenciálne spájala atlantické a tichomorské pobrežie Kolumbie s čínskou podporou, enormne ohrozuje kontrolu USA nad regionálnymi obchodnými cestami, najmä nad Panamským prieplavom.

Úloha NDB pri spochybňovaní americkej finančnej hegemónie ešte viac zhoršuje napätie. Obchod Kolumbie s Čínou prudko vzrástol z 1,2 miliardy dolárov v roku 2004 na 18,3 miliardy dolárov v roku 2024, hoci v porovnaní s atlantickou superveľmocou zostáva zanedbateľný o 30,8 miliardy dolárov. Ako som teda už uviedol, spojenie Kolumbie s BRICS a Čínou nie je ani tak o opustení jej severného partnera, ako skôr o znížení jej závislosti od neho – čo Washington vníma ako priamu výzvu.

Diplomatické následky boli rýchle. V januári tohto roku Petrovo odmietnutie akceptovať americké deportačné lety s odvolaním sa na neľudské zaobchádzanie s migrantmi prinútilo Trumpa pohroziť clami vo výške 25 až 50 % , zákazom vydávania víz a sankciami. Rýchla kapitulácia Petra , ktorý ponúkol kolumbijské prezidentské lietadlo na deportácie, odvrátila obchodnú vojnu, ale zdôraznila ekonomickú zraniteľnosť Kolumbie. Toľko k Petrovmu „vzdoru“; závislosť Bogoty od amerických trhov obmedzuje jej manévrovací priestor. Odvolanie diplomatov v júli po Petrových obvineniach z prevratu ukazuje, ako rýchlo sa napätie stupňovalo.

V krátkodobom horizonte budú vzťahy medzi Washingtonom a Bogotou pravdepodobne napäté, ale pod kontrolou, keďže USA zaujmú vyčkávací prístup, kým sa Petrovo funkčné obdobie v roku 2026 neskončí. Trumpova donucovacia taktika však riskuje, že Kolumbiu ešte viac zatlačí do obežnej dráhy Číny, ako bolo vidieť z vrúcnej reakcie Pekingu počas predchádzajúcej kontroverzie. Mohla by sa objaviť širšia regionálna negatívna reakcia, pričom latinskoamerické krajiny ako Brazília a Mexiko posilnia väzby s Čínou, aby čelili „šikane“ zo strany USA.

Stručne povedané, USA riskujú ďalšie odcudzenie svojich spojencov zdvojnásobením monroeistickej politiky. Zmena smeru Kolumbie, hoci pragmatická, si vyžiadala odvetu zo strany Trumpovej administratívy, ktorá považuje BRICS a Čínu za hrozby pre svoje „dolárové impérium“. Petrov balancovací akt – presadzovanie suverenity a zároveň prekonávanie ekonomickej závislosti – by mohol formovať budúcnosť Kolumbie. Ale opäť, všetko sa môže zmeniť v závislosti od výsledku volieb – alebo od zručností vrahov a plánovačov prevratov, ktorých Washington môže, ale nemusí podporovať.

Uriel Araujo