KEDY POCHOPÍTE, ŽE PROTI TOMUTO BARBARSTVU SA MUSÍTE POSTAVIŤ? KEĎ ICH VYHUBIA VŠETKÝCH??

V čase, keď väčšina civilizovaného sveta odsudzuje prebiehajúcu genocídu v Gaze, v čase, keď sa Izrael chystá spáchať najväčší zločin proti ľudskosti, minister zahraničných vecí Slovenskej republiky vrelo a srdečne prijíma šéfa diplomacie židovského štátu a ubezpečuje ho, že Bratislava bude odmietať všetky návrhy na prerušenie dialógu s Tel Avivom „za každých okolností“. Jeho izraelský kolega na to, zareagoval, že „Izrael oceňuje podporu Slovenska pre základné právo brániť sa“.

Hoci Juraj Blanár v podstate iba zopakoval to, čo povedal v telefonickom rozhovore Robert Fico Benjaminovi Netanjahuovi, takéto správanie slovenskej diplomacie v tomto čase a v tomto priestore považujem za škandalózne a neospravedlniteľné. Je to všetko možné, len nie „suverénna zahraničná politika na všetky svetové strany“, je to jednostranné poklonkovanie agresorovi určované nie záujmami štátu, ale zbrojárskym biznisom.

Už na budúci týždeň (15. júla) sa na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci bude diskutovať o dodržiavaní článku 2 asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Izraelom (klauzula o ľudských právach). EÚ ponúkne päť možností sankcií. Slovensko nepodporí ani jednu, dokonca ani zbrojné embargo. Považujem to za čistú hanebnosť, aj v kontexte toho, že Ficova vláda pravidelne podporuje predlžovanie sankcií voči Ruskej federácii, ktorá vedie obmedzenú vojnu proti Ukrajine, ale zatvára oči pred totálnou vyhladzovacou vojnou voči Palestínčanom, ktorá v súčasnom svete nemá obdoby. Preto ešte stále dúfam, že slovenská vláda sa po dôkladnom oboznámení so situáciou na Blízkom východe (na ktorú si ešte stále nestačila vytvoriť „vlastný názor“) spamätá a zasadí sa za principiálne pozastavenie spolupráce s Izraelom vo všetkých oblastiach. Otvoriť oči by im mala najmä informácia, že to, čo pripravuje Izrael pre obyvateľov Gazy, sa dá prirovnať len k nacistickým koncentračným táborom.

Izraelský parlament prerokoval plán ministra obrany Israela Katza, ktorý počíta s presunutím 600 000 ľudí do tábora v Rafahu, ktorý nebudú môcť opustiť. Izraelská vláda sa vyhovára, že ich nezatvára, ale chráni, čo je až trápna lož. Tento zámer prebúdza z ilúzie aj čoraz väčšie množstvo Izraelčanov, ktorí doteraz izraelský apartheid podporovali. Izraelský právnik Michael Sfard hovorí: „Je to plán spáchať vojnový zločin, možno dokonca zločin proti ľudskosti. Medzinárodné právo veľmi jasne zakazuje násilné premiestňovanie ľudí, rozhodne celých komunít a ich presun proti ich vôli na určité miesto. Medzinárodné spoločenstvo ako celok musí o túto vec prejaviť záujem. Ide o porušenie najzákladnejších princípov medzinárodného vojnového práva, ako ho poznáme od druhej svetovej vojny. Toto musí byť zastavené.“

Bez ohľadu na propagandu musí byť každému, kto sleduje udalosti v tomto regióne, dávno jasné, že základnou politikou Izraela je vyhnať alebo vyvraždiť palestínsky ľud, pripraviť ho o jeho pôdu, domovy a prostriedky na prežitie. Genocídna vojna, ktorú vedie jeden z najlepšie vyzbrojených štátov sveta proti chudobným a bezbranným Palestínčanom, organizovaný hladomor, úmyselné útoky na civilistov, vraždy stoviek novinárov, lekárov, záchranárov, učiteľov a študentov, ničenie životne dôležitej infraštruktúry a každodenné masakre, ktoré sprevádzajú distribúciu biednych potravinových balíkov, sú urážkou našej spoločne zdieľanej ľudskosti. Apelujem na vládu Slovenskej republiky, aby sa spamätala, inak sa svojím ignorovaním týchto strašných zločinov proti ľudskosti zapíše do dejín veľmi, veľmi negatívne ako spolupáchateľ týchto zverstiev. Hanbím sa za to, že slovenskí predstavitelia neboli schopní vyjadriť sa ani slovom k bezprecedentnému vraždeniu v Gaze. Kedy pochopíte, že je najvyšší čas to ukončiť, že je bezpodmienečne nevyhnutné vyvinúť tlak na Izrael, aby s tým prestal? Keď bude mŕtvych milión detí? Keď ich vyhubíte všetkých?

Nezabúdajte na to, že toto všetko sa nezačalo 7. októbra 2023. Prvotný hriech Izraela bolo násilné vybudovanie vlastného štátu na troskách palestínskeho územia a odopieranie práva utečencov na návrat do vlasti od samého začiatku exodu. Židia by si mali spomenúť na svoj vlastný historický osud alebo mýty o egyptskom zajatí. Ani dlhodobé udržiavanie brutálnej okupácie, ani vyhladzovacie komandá, ani apartheid vám nezaručia nekonečné trvanie. Nič ste nepochopili. Stratili ste všetok morálny kredit získaný holokaustom. Základom vašej bezpečnosti je oslobodenie Palestínčanov a dodržiavanie medzinárodných pravidiel tak, ako to robia všetky civilizované štáty. Pod vplyvom vášho dlhodobého správania som aj ja dospel k prehodnoteniu svojho dlhodobého názoru.

Únikom z tejto situácie nie je dvojštátne riešenie. Ale nie, ako si to predstavuje americký veľvyslanec v Izraeli, že vyženieme a vyhubíme Palestínčanov a bude po probléme. Presne naopak. Buď sa naučíte všetci – židia, moslimovia i kresťania – žiť na tom historicky, kultúrne i politicky spoločnom území v mieri, priateľstve, spolupráci a vo vzájomnej úcte i rešpekte – alebo vyhodíte celý svet do povetria. Nemáte žiadne bohom dané práva na existenciu, ak sa neviete správať voči sebe v medziach ľudskosti a medzinárodného práva.

Predvídavo to povedala už jedna z najväčších židovských osobností 20. storočia Albert Einstein, ktorý v liste budúcemu izraelskému prezidentovi Chaimovi Weizmannovi 25. novembra 1929 napísal: „Ak nedokážeme nájsť cestu k úprimnej spolupráci a k úprimným dohodám s Arabmi, potom sme sa počas dvoch tisícročí utrpenia nič nenaučili.“ O niekoľko týždňov neskôr, 14. decembra 1929, napísal Seligovi Brodetskému zo sionistickej organizácie v Londýne: „Som rád, že nemáme žiadnu moc. Ak sa národná tvrdohlavosť ukáže ako dostatočne silná, potom si vybijeme hlavy, ako si zaslúžime.“ Okrem toho Leon Simon, jeden z jeho prvých redaktorov a prekladateľov, napísal: „V hodnotovej výbave profesora Einsteina nie je miesto pre akúkoľvek agresivitu alebo šovinizmus. Pre neho by nadvláda Židov nad Arabmi v Palestíne alebo pretrvávanie či stav vzájomného nepriateľstva medzi týmito dvoma národmi znamenalo zlyhanie sionizmu.“ Einstein bol všeobecne proti vytvoreniu etnického židovského štátu a proti rozdeleniu Palestíny. Je všeobecne známe, že keď Chaim Weizmann v roku 1952 zomrel, izraelský premiér ponúkol prezidentský post Albertovi Einsteinovi. Menej známy je však dôvod, ktorý Einstein uviedol pre toto odmietnutie: „Musel by som izraelskému ľudu povedať veci, ktoré by nechcel počuť.“

Keď Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler utiekli z koncentračného tábora v Osvienčime, aby celý svet varovali, čo sa tam deje, spočiatku takým hrôzam dokázal len málokto uveriť. Dnes sme zaplavení podrobnými informáciami o nevýslovnej krutosti izraelského režimu, a napriek tomu stále mlčíme. Najvyšší čas konať sme už prepásli, ale ešte stále si môžeme zachovať tvár. Vždy budem chrániť pamiatku obetí holokaustu. Ale odmietam sa ním nechať vydierať a zatvárať si oči pred najstrašnejšími zločinmi proti ľudskosti, aké svet poznal od konca druhej svetovej vojny. Tváriť sa, že som za dialóg a nebyť v rámci toho dialógu schopný jednoznačne odsúdiť ani tie najväčšie zverstvá, nie je diplomacia, ale zbabelosť. Kým bude izraelský režim pokračovať vo vojnách proti všetkým, v genocíde, apartheide a násilnom vysídľovaní ľudí z ich vlasti, nemôže mať pred zrakmi svetového spoločenstva žiadnu legitimitu. Toto treba povedať už veľmi jasne tak ako Federálny súd Austrálie v historickom rozsudku pred niekoľkými dňami potvrdil, že oponovať sionizmu a kritizovať zločiny izraelského štátu nie je to isté ako antisemitizmus. Osobne viac nebudem tolerovať, ako „vláda mieru a lacných potravín“ nakupuje „nesmrtiace zbrane“ za vyše pol miliardy eur od medzinárodne hľadaného vojnového zločinca, ktorý sa „bráni genocídou“… Hra na slepú babu sa skončila.

Eduard Chmelár