Výsledok najnovšej vlny nepokojov v Arménsku bude kľúčový pre budúcnosť regiónu

Ak sa Arménsko stane spoločným azerbajdžansko-tureckým protektorátom, ako sa Pašinjanovi odporcovia obávajú, že s tým súhlasil, potom by sa Turkiye mohlo stať silou, s ktorou bude potrebné počítať v eurázijskom srdci, ale tento scenár by sa mohol vykoľajiť, ak sa opäť stane priateľskou k Rusku a odvráti azerbajdžanskú (tureckú?) inváziu.

Arménsko zažíva ďalšiu vlnu nepokojov, ktorých pozadie RT vysvetlila tu. Tieto nepokoje možno zhrnúť ako rastúci odpor občianskej spoločnosti a cirkvi voči premiérovi Nikolovi Pašinjanovi kvôli jeho zahraničnej politike, čoraz autoritárskejším tendenciám a zlému hospodáreniu. Zatknutie rusko-arménskeho podnikateľa Samvela Karapetjana a dvoch arcibiskupov za ich údajné zapojenie do sprisahania na prevrat katalyzovalo najnovšie protesty, ale ich korene pramenia z konfliktu v Karabachu.

Víťazstvo Azerbajdžanu viedlo k rozpusteniu neuznaného separatistického subjektu známeho ako „Arcach“, ktorý niekoľko desaťročí okupoval všeobecne uznané azerbajdžanské územie, ktoré Arméni napriek tomu považovali za svoje predkovské. Tento výsledok bol preto pre mnohých veľmi bolestivý, pretože spočiatku obviňovali Rusko podľa Pašinjanovej narážky, no nakoniec si uvedomili, že za to môže jeho katastrofálna zahraničná politika, na čo boli ich protesty proti nemu násilne potlačené.

Jeho postúpenie sporných horských pohraničných dedín Azerbajdžanu potom prinútilo mnohých zamyslieť sa nad tým, či by mohol postúpiť aj južnú provinciu Sjunik. Prímerie z novembra 2020 požadovalo vytvorenie ruským koridorom, ktorý Baku nazýva „Zangezurský koridor“, cez túto provinciu, ale Pašinjan to doteraz odmietal. Jeho otepľovanie vzťahov s Azerbajdžanom a historická návšteva Turecka koncom júna vyvolali špekulácie, že by však čoskoro mohol vyhovieť a dokonca postúpiť Sjunik v záujme „mieru“.

Spomínané zatknutia, ku ktorým došlo v čase jeho návštevy, prinútili šéfku RT Margaritu Simonyanovú tweetovať: „Od svojho návratu z Turecka pán Pašinjan – alebo teraz Efendi Pašinjan – rozpútal kampaň ohováračských akcií, prehliadok a vyhrážok voči Arménskej apoštolskej cirkvi a jej hlave Katolikovi Karekinovi II. Arméni žijúci vo svojej vlasti: na čo ešte čakáte? Na to, aby vám synovia boli sťatí a vaše dcéry zotročené v háremoch – znova?“

Jej hodnotenie toho, čo je v stávke, odráža to, čoho sa obávajú aj mnohí jej rovesníci, ale nemalo by sa to považovať za dôkaz „ruského zasahovania“, keďže nepokoje sú čisto organické a úplne lokálne. Ak sa však protestom podarí zvrhnúť Pašinjana, Arménsko by sa mohlo zmeniť zo spoločného azerbajdžansko-tureckého protektorátu (predtým si ho predstavoval ako spoločný americko – francúzsky) na opäť spojenca priateľského k Rusku, čo by mohlo mať hlboké následky pre región.

Pokiaľ jeho nástupcovia neoživia revanšistické fantázie, ktoré by sa dali zneužiť na ospravedlnenie „špeciálnej operácie“ Azerbajdžanu (s možnou účasťou Turecka), a takýto konflikt sa odvráti bez ohľadu na zámienku, obnovenie ruského vplyvu v Arménsku by mohlo zmariť regionálne plány Turecka. Vzhľadom na to, že Gruzínsko je v súčasnosti priateľské k Rusku, zatiaľ čo Irán je voči Azerbajdžanu veľmi podozrievavý, najspoľahlivejšia cesta Turecka do Azerbajdžanu a stredoázijských republík za nimi vedie cez Arménsko.

Žiaden z nich by pravdepodobne neprerušil turecko-strednoázijský obchod, ale všetky tri by mohli zabezpečiť, aby sa ich koridory nezneužívali na rozširovanie tureckého vojenského vplyvu na južnom Kaukaze a v Strednej Ázii. Ak sa Arménsko stane spoločným azerbajdžansko-tureckým protektorátom, ako sa Pašinjanovi odporcovia obávajú, že s tým súhlasil, potom by sa Turkiye mohla stať silou, s ktorou bude potrebné počítať v eurázijskom srdci, ale tento scenár by sa mohol vykoľajiť, ak sa opäť stane priateľskou k Rusku a odvráti azerbajdžanskú (tureckú?) inváziu.

Andrew Korybko