Prečo sa ministri obrany ŠOS nedokázali dohodnúť na spoločnom vyhlásení?

India odmietla dokument podpísať, pretože neodsúdil teroristický útok v Pahalgame koncom apríla.

India sa opäť ocitla v spore s ŠOS necelé dva týždne po tom, čo objasnila, že sa nezúčastnila na spoločnom vyhlásení skupiny o iránsko-izraelskej vojne. Tentoraz jej minister obrany odmietol podpísať spoločné vyhlásenie, ktoré malo uzavrieť minulotýždňové stretnutie s jeho kolegami v Čching-tao pred jesenným summitom lídrov v Tchien-ťine. Dôvodom bolo, že dokument neodsúdil teroristický útok v Pahalgame koncom apríla , hoci odsúdil terorizmus v Balúčistane.

Čína má ako tohtoročný predsedajúci štát mimoriadny vplyv na fungovanie ŠOS počas podujatí, ktoré organizuje, takže z toho vyplýva, že mohlo ísť o úmyselnú provokáciu, ktorej cieľom bolo signalizovať podporu Pakistanu a zároveň ignorovať Indiu. Aby toho nebolo málo, Pakistan obviňuje Indiu z terorizmu v Balúčistane, a preto bolo z pohľadu Dillí ešte neprijateľnejšie, aby sa táto otázka spomínala, zatiaľ čo teroristický útok v Pahalgame nebol spomenutý na vyváženie situácie.

Indická konvenčná odveta voči Pakistanu po udalostiach však vyvolala najnovší indicko-pakistanský konflikt medzi týmito dvoma členmi ŠOS, takže Čína alebo aspoň jej podporovatelia v médiách by mohli tvrdiť, že vynechanie akejkoľvek zmienky o Pahalgame malo zabrániť ďalšiemu rozdeleniu skupiny. Nech je to akokoľvek, bolo by predvídateľné, že to povedie k tomu, že India odmietne podpísať spoločné vyhlásenie ministrov obrany ŠOS, ale práve o to Čína mohla od začiatku usilovať.

Aby sme to vysvetlili, medzi niektorými členmi komunity alternatívnych médií a dokonca aj medzi niektorými expertmi sa zakorenil názor, že India je takzvaným „slabým článkom“ v ŠOS, pričom dôvodom sú údajne jej úzke hospodárske a vojenské väzby s USA. Stúpenci však ignorujú oveľa užšie hospodárske väzby Číny s USA, rastúce vojenské väzby stredoázijských republík so Západom vo všeobecnosti (najmä s členom NATO Tureckom) a snahu USA podriadiť si Indiu. Ide teda o naratív riadený agendou.

Táto analýza zo začiatku júna však tvrdí, že práve toto vnímanie vysvetľuje, prečo Rusko dôverovalo Trumpovmu tvrdeniu, že osobne zastavil najnovší indicko-pakistanský konflikt napriek opakovaným popieraniam zo strany Dillí, ktoré odkazuje na súvisiace články z predchádzajúceho mesiaca. Podstatou je, že v Kremli rastie pro-BRI frakcia tvorcov politík zložená z protizápadných „zástancov tvrdej línie“ na úkor vyvažovacej/pragmatickej frakcie establishmentu, ktorá v súčasnosti rozhoduje.

Hoci frakcia podporujúca BRI nebola schopná dosiahnuť žiadny hmatateľný posun v politike voči (alebo skôr od) Indii kvôli tomu, že Putin je súčasťou vyvažovacej/pragmatickej frakcie, tento scenár by mal pre Čínu veľký strategický význam. Rusko a India by už spoločne neurýchľovali procesy trimultipolárnosti, čím by sa zvýšila pravdepodobnosť, že jedného dňa by sa mohla obnoviť forma čínsko-americkej bimultipolárnosti. Rusko by sa tak v takom prípade stalo „juniorským partnerom“ Číny, zatiaľ čo India by sa stala „juniorským partnerom“ USA.

Čína sa teda mohla snažiť vyprovokovať Indiu k odmietnutiu podpísať spoločné vyhlásenie ministrov obrany ŠOS, aby vytvorila obraz, ktorý by mohol dodať väčšiu dôveryhodnosť tvrdeniu, že je „slabým článkom ŠOS“, v nádeji, že to môže posilniť vplyv ruskej pro-BRI frakcie. Ruský minister obrany Andrej Belousov však počas summitu Indiu nadšene chválil, takže sa za Putina neočakávajú žiadne zmeny, ale ak ho nahradí člen pro-BRI frakcie, nemožno to v budúcnosti vylúčiť.

Andrew Korybko