SVET POTREBUJE GORBAČOVA ZÁPADU, NIE NOVÉHO HITLERA

Koncom dvadsiatych rokov napísal Albert Schweitzer – veľký humanista, lekár, teológ, nositeľ Nobelovej ceny za mier a podľa Einsteina jediný európsky duch, ktorý sa svojou morálnou autoritou môže porovnávať s Mahátmom Gándhím – znepokojený z vývoja smerujúceho k novej svetovej vojne, tieto slová: „Duch našej doby nás udržiava v šialenstve aktivity, aby sme sa nedopracovali k sebareflexii a nepýtali sa samých seba, čo má táto nepokojná oddanosť cieľom a úspechom vlastne spoločné so zmyslom sveta a zmyslom našich životov.“

Po sto rokoch žijeme opäť v pochmúrnej a stiesnenej dobe. Tomuto vývoju sme sa poddali bez odporu. Prijímame primitívne politické schémy a ani si nekladieme otázky, či sú správne, či naozaj nemáme inú voľbu ako uzbrojiť sa na smrť, či by sme sa nemali aspoň zaoberať možnosťou vytvoriť atmosféru, ktorá by dovolila národom nájsť odvahu spolu vyjednávať a obnoviť vzájomnú dôveru. Alebo vari nie je našou najvlastnejšou podstatou ľudskosť?

Prezident Pellegrini dnes na obrazovke TA3 zopakoval obludnú demagógiu, že by sme nemali zbrojiť kvôli Trumpovi, že my sami by sme mali prísť na to, že vraj potrebujeme 5 % HDP na vojenské výdavky. A ja znovu vravím, že je to nepekná lož. Nikomu by nezišlo na um míňať také samoúčelne obrovské zdroje na obranu, keby nás k tomu vydieraním nedotlačil prezident USA. A napokon, zo zavádzania usvedčuje slovenského prezidenta samotný veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker, ktorý sa pred mesiacom pre vplyvný časopis Politico pochválil: „Päť percent je naše číslo.“ Pellegriniho angažovanosť v tejto veci hraničí s posadnutosťou, lebo zodpovednosť preberá v plnej miere na seba, hoci sa mohol vyhovoriť na vládnych predstaviteľov.

Nie je totiž pravdou, že Pellegrini odletel do Haagu bez poverenia vlády. Päť percent HDP na vojenské výdavky odhlasovali a záväzok podpísali tak minister obrany Kaliňák, ako aj minister zahraničných vecí Blanár, a to s výslovným súhlasom premiéra Fica. Iba si rozdelili úlohy. Jednu hru hrali ministri na summite NATO (ako vždy) a druhú hru hral premiér doma so svojimi voličmi. Ale výsledok bol rovnaký. Preto sa mohol Robert Fico včera v Sobotných dialógoch rozohňovať a rozčuľovať, že na summite NATO nebola žiadna diskusia o tom, čo Severoatlantická aliancia potrebuje, iba sa „caplo“ číslo päť, ktoré je absolútne nereálne. A má pravdu. Problém je v tom, že on sám dal zelenú na to, aby sa tento nezmysel prijal a odhlasoval.

V nedocenenom seriáli Brežnev je jedna scéna, ktorá sa naozaj stala. Sovietsky diktátor raz zavítal do jednej chudobnej ruskej obce. Zamieril do najbližšieho mäsiarstva a spýtal sa, či majú klobásu. Vystrašená predavačka sa zmätene pozrela na prázdne pulty a nesmelo pokrútila hlavou. „Ako to?!“ rozčúlil sa Brežnev. „Pracujúci ľud nemá klobásu?!“ kričal a obrátil sa na svojho tajomníka: „Ihneď to zariaďte!“ Odvtedy mala tá dedina každý deň čerstvé mäso. Táto príhoda sa stala legendou a keď bolo ľuďom ťažko, rozprávali si medzi sebou neuveriteľné príhody o Brežnevovi, ktorý vedel zariadiť všetko. To, že nikde inde mäsa nebolo, už zaujímalo málokoho…

Tento byzantský štýl rozhodovania sa preniesol aj na ruských prezidentov. Boris Jeľcin a Vladimír Putin pred kamerami radi karhali až ponižovali ministrov za nedostatky, ktorých riešenie je v plnej zodpovednosti lídra. Zdá sa, že podobný štýl si osvojil aj Robert Fico. Nielen tým, že sa istý čas pohrával s rovnako zinscenovanými poradami spolupracovníkov, ale najmä tým, že v takomto systéme sa predseda zastáva záujmov ľudí, kým „špinavú prácu“ za neho odvedú jeho ministri. Výsledok je však rovnaký. To, čo hlasno kritizuje premiér pred svojimi voličmi, potichu aj tak schválime. A ak to aj nebudeme dodržiavať, opozícia nám to bude oplieskavať o hlavu a vytvárať alibi pre všetkých zbrojárskych lobistov, že je to predsa náš „záväzok“, ktorý musíme plniť – aj keď nemá žiadnu právnu silu.

Takáto dvojtvárna politika sa však nedá robiť donekonečna. Je to obrovský hazard s dôverou ľudí, za ktorej stratu sa v politike platí najviac. A práve v čase, keď sa nedá spoľahnúť na predstaviteľov štátu a politikov vôbec, treba vytvárať alternatívne spoločenstvá ľudí, ktorí sa budú navzájom učiť a upevňovať svoje presvedčenie, že táto krajina, táto civilizácia a tento svet sa musí riadiť spoluprácou, dôverou a priateľstvom, nie vydieraním, agresivitou a zbrojením. Na to musí zavládnuť v spoločnosti a v medzinárodných vzťahoch úplne nové myslenie. Potrebujeme hľadať Gorbačova Západu, nie nového Hitlera.

Eduard Chmelár