Kto má skutočnú moc v Hlase?

Pred snemom Hlasu som uverejnil video, upozorňoval som v ňom na okolnosť, že strane hrozí progresívny prevrat. Môj predpoklad sa síce do bodky nenaplnil, ba dokonca opticky by sa mohlo zdať, že zachovaním Matúša Šutaja-Eštoka (MŠE) v predsedníckej funkcii bol úplne popretý. Bližší pohľad na zostavu vedenia Hlasu však napovedá, že progresívne krídlo aj klika hlavy štátu Petra Pellegriniho naberajú v strane na sile.

Pozrime sa najprv na zostavu štyroch podpredsedov Hlasu: Denisa Saková, Richard Raši, Erik Tomáš a Tomáš Drucker. Prví traja menovaní sa vyznačujú tým, že sa nevyznačujú ničím. Ani politickým umom, ani jasnou ideologickou orientáciou. Dalo by sa povedať, že ich politické presvedčenie je takpovediac plávajúce ako v prípade niektorých čúd, čo o sebe tvrdia, že ráno sú ženou, na obed mužom a večer sú nebinárne čosi. O politickom presvedčení Sakovej, Rašiho a Tomáša nevieme nič, pretože žiadne nemajú.

Trochu iný prípad je Tomáš Drucker. On sa síce tvári ako neideologický technokrat, po nedeliach navštevuje v Chorvátskom Grobe časti Čierna Voda aj katolícky kostol, kde počas svätých omší číta z listov apoštolov alebo zo Starého zákona. Lenže ľudia, ktorými sa obklopuje na ministerstve školstva, a reformy, na ktoré nadväzuje, nemajú nič spoločné ani s neideologickou technokraciou, ani so sociálnou demokraciou a s katolíckou vieroukou už vôbec nie. Je okolie a agenda sú zjavne progresívne.

MŠE síce ostal predsedom, ale jeho štyria podpredsedovia nie sú žiadnou zárukou aspoň klasického sociálnodemokratického smerovania Hlasu. Naopak, ich ideologická amorfnosť je zárukou okamžitého prehodenia výhybky, ak si to vyžiadajú okolnosti. Také konanie by niekto mohol označiť aj ako politický pragmatizmus, ale v skutočnosti je to nevypočítateľná beztvarosť.

Ďalšou osobitou skupinou v predsedníctve Hlasu sú zjavné predĺžené ruky prezidenta Petra Pellegriniho, ako napríklad jeho bratranec Lukáš Pellegrini či údajný partner Peter Náhlik. Hlava štátu má vo vedení Hlasu oveľa viac lojalistov. Niektorí sú viac, iní menej viditeľní. Faktom však je, že na jeho povel sú ochotní a pripravení urobiť aj veľmi krkolomný politický kotrmelec. PS už raz varilo Hlas po voľbách 2023. Vtedy odolal, pretože Peter Pellegrini chcel byť prezidentom a bez podpory Smeru by sa ním nikdy nestal. Najbližšie parlamentné voľby však budú úplne iné. A napriek rétorike polo dementného Miška je isté, že do koalície s ešte väčším retardom Matovičom sa mu jednoducho veľmi nechce. Riešením preto bude logicky Hlas. A ak hlava štátu zavelí, MŠE jednoducho nebude mať šancu vzdorovať pešiakom Petra Pellegriniho a húfom politicky a ideologicky amorfných panákov, ktorým v skutočnosti vôbec neprekážajú zvrátenosti progresívnej ideológie, len sa zhodou okolností ocitli na inej strane barikády.

MŠE bol zachovaný vo funkcii predsedu. To však neznamená, že v skutočnosti aj predsedá Hlasu. Stranu riadi Peter Pellegrini a jej budúcnosť prispôsobí svojim aktuálnym záujmom. Aké budú po najbližších parlamentných voľbách, to je dnes veľmi ťažké predpovedať.

Peter Tóth