Poľský minister spravodlivosti Adam Bodnar podal na Najvyšší súd žiadosť o nariadenie kontroly volebných lístkov v 1 472 volebných obvodoch po celej krajine.
Poľský minister spravodlivosti a generálny prokurátor Adam Bodnar spochybňuje výsledky prezidentských volieb v takmer 1 500 z viac ako 30 000 volebných obvodov. EPA-EFE/Pawel Supernak
Bodnárov krok prišiel po tlaku zo strany Občianskej koalície, stredoľavej strany vedenej premiérom Donaldom Tuskom. Predsedovia strany tvrdia, že pri sčítavaní hlasov v druhom kole prezidentských volieb 1. júna došlo k nezrovnalostiam.
V týchto voľbách prehral kandidát Rafał Trzaskowski, ktorého podporovala vláda, s prevahou 370 000 hlasov (51 percent ku 49 percentám) kandidát opozičných konzervatívcov (PiS), pričom hlasovanie sa konalo v takmer 32 000 volebných okrskoch.
Bodnar 25. júna oznámil svoj krok na platforme X: „Podal som Najvyššiemu súdu petície so žiadosťou o kontrolu volebných lístkov v 1 472 okresných volebných komisiách,“ povedal. Svoje konanie po dvoch protestoch odôvodnil údajným štatistickým dôkazom o abnormálnom náraste hlasov pre Nawrockého medzi dvoma kolami volieb.
Sporná dozorná komora Najvyššieho súdu mala rozhodnúť o platnosti prezidentských volieb na verejnom pojednávaní 1. júla. Mala oznámiť, aké rozhodnutie prijala po zvážení takmer 60 000 podaných protestov.
Približne 90 percent z nich bolo identických a vychádzalo z podania právnika Tuskovej rodiny a poslanca strany Romana Giertycha, v ktorom sa tvrdili nezrovnalosti pri sčítavaní hlasov.
Dozorná komora bola sporná, pretože bola vymenovaná počas poslednej vlády strany PiS. Toto rozhodnutie spochybnili európske súdy a potom aj Tuskova vláda, ktorá ju odmietla uznať za platný súd.
V dôsledku tejto kontroverzie Bodnar požaduje, aby Najvyšší súd delegoval rozhodnutie o platnosti voľby na sudcov vymenovaných pred nástupom strany PiS do funkcie.
Jeho petícia za preskúmanie hlasovacích lístkov odovzdaných v 1 472 volebných obvodoch bola založená na analýze, ktorú vypracoval akademik Dr. Krzysztof Kontek. Tá naznačovala, že v takmer 1 500 obvodoch získal Nawrocki viac hlasov, ako sa dalo štatisticky očakávať v porovnaní s inými obvodmi, ktoré mu priniesli 300 000 až 500 000 hlasov navyše.
Túto analýzu spochybnili iní odborníci, ktorí tvrdili, že je selektívna a vylučuje akékoľvek skúmanie okresov, v ktorých sa Nawrockimu podarilo prekonať očakávania podľa toho istého použitého štatistického modelu.
Bodnar však považoval Kontekovu námietku za „založenú na vedecky overiteľnej metóde“ a predložil žiadosť o preskúmanie hlasov odovzdaných prakticky vo všetkých obvodoch, ktoré výskumník uviedol.
Tusk 21. júna vyjadril pochybnosti o výsledku volieb a vyzval na prepočítanie hlasov.
25. júna sa Giertych objavil v komerčnej televíznej relácii, v ktorej tvrdil, že volebné obvodné komisie, ktoré sú zodpovedné za sčítanie hlasov, mohli byť infiltrované pravicoví extrémisti, ktorých podozrieval z „manipulácie“ s volebnými lístkami.
PiS zase obvinila Tuskovu administratívu z pokusu o manipuláciu s hlasmi.
Členovia strany poukázali na skutočnosť, že prokuratúra nemala žiadny právny základ na vykonávanie akéhokoľvek sčítavania hlasov a bez takéhoto sčítania by samotné preskúmanie hlasovacích lístkov pravdepodobne neprinieslo žiadne presvedčivé výsledky a mohlo by viesť k podozreniu z manipulácie s hlasovaním po voľbách.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/NieProgresivizmu
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.