VÝZVA NA SLOBODOMYSEĽNOSŤ, ČESTNOSŤ A ZNÁŠANLIVOSŤ

Pred 76 rokmi, 21. júna 1949, spáchali v komunistickom Česko-Slovensku prvú justičnú vraždu, keď po vykonštruovanom procese popravili jedného z najstatočnejších mužov svojej doby generála Heliodora Píku. Hrdinom sa stal už počas prvej svetovej vojny, keď ako legionár prešiel tými najťažšími bojmi na francúzskom fronte a viackrát bol vyznamenaný. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa ihneď zapojil do odboja a stal sa vojenským vyslancom exilového prezidenta Beneša. Bol to on, kto po vypuknutí Slovenského národného povstania osobne požiadal sovietskeho vodcu Stalina o podporu slovenských povstalcov. Stalin žiadosť vypočul a vydal príkaz na dodávky zbraní pre Slovensko, ako aj na urýchlenie Karpatsko-duklianskej operácie. V roku 1941 sa Píka stretol v Istanbule s podplukovníkom Ludvíkom Svobodom, ktorý mu navrhol vytvorenie česko-slovenských jednotiek na území ZSSR. Po konzultáciách s Benešom sa pustil do ich organizácie. V roku 1942 vyslobodil zo sovietskych gulagov 20 000 česko-slovenských krajanov, z ktorých začal formovať vojsko v Buzuluku. Paradoxne bol medzi nimi aj mladý komunista Karel Vaš – práve on o sedem rokov neskôr ako fanatický prokurátor navrhol generálovi Píkovi trest smrti obesením. V liste na rozlúčku napísal:

„Šíri sa nenávisť, pomstychtivosť, zmizol zmysel pre znášanlivosť, pre slobodu myslenia a prejavu. Ako ľahko sa pravda obrátila v pravý opak a nie je dovolené podať jediné svedectvo a dôkaz na obhájenie pravdy. Je mi ľúto, že strach ovládol väčšinu ľudí a že sa neodvažujú povedať pravdu, alebo aspoň nevysloviť vyslovenú lož buď z donútenia alebo z konjunkturalizmu. Kamže zmizla poctivosť a odvaha? Kam zmizlo naše krédo zdedené od Majstra Jana Husa a T. G. Masaryka, ktoré sme tak hrdo sebe i svetu pripomínali? Pravda! Je to súmrak národného svedomia alebo už temnota slobody ľudských práv? Nie, nemôžem uveriť, lebo génius národa je večný, prekoná búrku a nedovolí zahynúť!“

Tento mrazivý nadčasový odkaz a tragický osud generála Píku nie sú výzvou na ďalšiu vlnu prvoplánovo lacnej antikomunistickej hystérie, ako to radi zneužívajú viacerí slaboduchí politici. Je to výzva na ostražitosť a memento, že v každej dobe môžu povstať sily útlaku, ktoré pôvodne pochodovali pod zástavami slobody, že nenávisť, pomstychtivosť a snaha umlčať iné názory môže viesť až k fatálnym dôsledkom, ktoré si v tej chvíli nikto ani len nedokáže predstaviť. Píka nás nenabáda k nenávisti voči svojim vrahom, vyzýva nás k odvahe, čestnosti a vernosti hodnotám slobody, spravodlivosti a znášanlivosti, pre ktoré on žil a napokon aj obetoval svoj život. Česť jeho pamiatke.

Eduard Chmelár