Vzhľadom na horiaci Blízky východ a konflikt vo svete musí Európa prehodnotiť svoju energetickú stratégiu

Blízky východ horí. Keďže Izrael útočí na Irán a Teherán reaguje, aj Európa zaplatí cenu.

Iránsky raketový útok 16. júna 2025 v Tel Avive v Izraeli. Konflikt na Blízkom východe predstavuje hrozbu pre Európu. (Alexi J. Rosenfeld/Getty Images)

Cena ropy Brent vzrástla o 7 percent – a občas až o 12 percent – hneď po tom, čo sa objavili správy o tom, že židovský štát spustil odvážnu a prekvapivú ofenzívu proti Iránu.

V čase písania tohto článku bola cena 73 dolárov za barel. Vzhľadom na rastúce škody na iránskej energetickej infraštruktúre a rastúcu hrozbu prerušenia plavby v Perzskom zálive pravdepodobne v najbližších týždňoch prekročí trojciferné číslo.

To je pre Európu pochmúrne znamenie. Kontinent je už teraz na pokraji recesie.

Nemecko by mohlo čeliť ďalšiemu roku hospodárskeho poklesu alebo v najlepšom prípade len veľmi slabému rastu. Nový ropný šok spôsobuje, že európske továrne kolabujú a domácnosti čelia účtom, ktoré sa vysmievajú ich mzdám, a to aj napriek tomu, že lídri sa trápia v tme.

Energetická politika EÚ, zmes zelených fantázií, uhoľného puritánstva a pokryteckých sankcií voči ruským uhľovodíkom, nie je len obrovským omylom. Vo svete, ktorý sa rozpadá do chaosu, je to slučka, ktorú si Európa sama uvalila na krk.

Požiare na Blízkom východe nie sú len prechodnou búrkou. Nejde o opakovanie minuloročných výmen názorov medzi Iránom a Izraelom. Tentoraz ide o vojnu – obe krajiny si navzájom spôsobili neprijateľné náklady.

Izrael zabil veľkú časť iránskeho vojenského vedenia vrátane náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Mohammada Bagheriho, vrchného veliteľa všemocnej Iránskej revolučnej gardy, generála Husejna Salámího, a množstvo ďalších predstaviteľov.

Irán medzitým reagoval spustošením Tel Avivu a ďalších oblastí okolo Izraela, pričom prerazil vychvaľovaný protiraketový systém „Železná kupola“. Je pravdepodobné, že sa veci ešte zhoršia, skôr ako sa zlepšia.

Hormuzský prieliv, tepna pre pätinu svetovej ropy, sa nachádza na pokraji blokády. Ak by sa iránske vedenie ocitlo pod príliš veľkým tlakom, má k dispozícii „jadrovú možnosť“.

Ak by sa konflikt ďalej eskaloval – povedzme, ak by sa Teherán pokúsil vyvinúť tlak na Západ, aby obmedzil Izrael útokom na ropné ťažobné zariadenia v monarchiách Perzského zálivu, čo je nepravdepodobný, hoci možný scenár – ropa by mohla dosiahnuť 200 dolárov za barel alebo viac.

Nemecké priemyselné giganty, ktoré sa stále spamätávajú z veľkého hladomoru v roku 2022, čelia masívnemu prepúšťaniu; francúzski dôchodcovia, už aj tak vyťažení, sa čoskoro môžu triasť cez zimu, keďže ceny plynu tiež explodujú.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) varuje, že dlhotrvajúci konflikt na Blízkom východe by mohol strojnásobiť náklady na skvapalnený zemný plyn (LNG), čo je umierajúci koniec pre kontinent, kde 45 percent plynu v súčasnosti závisí od nestabilných tankerov.

Európa, ktorá sa stále zotavuje z vysokej inflácie v posledných rokoch, je ohrozená novou inflačnou špirálou, ktorú žiadna centrálna banka nedokáže skrotiť.

Európski lídri odmietajú pochopiť, že tento svetový chaos, ako ho nazval Kissinger, nie je len zádrhel – je to nový, trvalý stav vecí. Americký unipolárny moment je teraz definitívne zničený a nahradený multipolárnym systémom, kde sú energia a zraniteľné zásobovacie vedenia jedným z mnohých faktorov medzištátnej konkurencie.

Červené more sužované jemenskými dronmi, Perzský záliv alebo, ak by napätie vo východnej Ázii explodovalo, Juhočínske more, to všetko kričí pravdu, ktorú Brusel odmieta počuť: V dnešnom svete nie je ekonomická závislosť len chybou. Je to smrteľná rana.

Vsadiť budúcnosť Európy na vzdialených dodávateľov alebo sporné moria znamená privolať si nielen ekonomickú skazu, ale aj sociálne otrasy. Minuloročné protesty farmárov, ako napríklad protesty Gilets Jaunes vo Francúzsku pred šiestimi rokmi, nám poskytujú náhľad na to, čo by mohla zima výpadkov prúdu rozpútať. Zvrchovanosť nie je len o prosperite – ide čoraz viac aj o vnútornú stabilitu.

Európske elity však stále trvajú na presadzovaní politiky sebazničenia. Zelená dohoda požaduje očistenie fosílnych palív predtým, ako obnoviteľné zdroje energie dokážu niesť svoju záťaž. Solárne panely a veterné turbíny však napájajú iba 22 percent európskych sietí. Najhoršie zo všetkého je, že sankcie na ruskú ropu a plyn, ktoré boli na krajinu horlivo uvalené po invázii na Ukrajinu pred tromi rokmi, zastavili európske ekonomiky a zároveň nepriniesli žiadne jasné náklady pre samotnú Moskvu – ani zďaleka nie, Rusko dosiahlo v roku 2024 s rastom HDP 4,1 percenta najrýchlejší rast v Európe, zaostávajúc len za malou Maltou. Bola to Európa, ktorá za sankčné šialenstvo draho zaplatila.

EÚ teraz platí ročne za americký a Perzský zálivový skvapalnený zemný plyn (LNG) 100 až 150 miliárd dolárov v porovnaní s 25 až 50 miliardami dolárov, ktoré kedysi platila Moskve. Medzitým Rusko predáva Indii a Číne a jeho vojenská zásoba je tučnejšia ako kedykoľvek predtým. Trosky plynovodu Nord Stream teraz hrdzavejú pod Baltským morom ako patričná pocta neschopnosti a amatérizmu politického vedenia kontinentu.

Pre Európu si vymanenie sa zo súčasnej situácie vyžaduje zdravý pocit naliehavosti.

Po prvé, Európa musí vzkriesiť jadrovú energiu s horlivosťou národa vo vojne. V tomto ohľade Francúzsko kritizuje dogmatickú križiacku výpravu Nemecka proti jadrovej energii vedenú Zelenými. Malé modulárne reaktory ponúkajú európskym národom nové možnosti. Podľa Svetovej jadrovej asociácie by mohli byť nasadené už v roku 2035 a znížiť náklady na energiu o tretinu.

Po druhé, uhlie musí, aspoň zatiaľ, slúžiť ako záchranné lano. Urýchlenie jeho zániku skôr, ako jadrová energia a obnoviteľné zdroje dozrejú, nie je pokrok – je to sebasabotáž v čase extrémneho geopolitického nebezpečenstva. Aj keď bolo zo strany Berlína hlúpe zrušiť svoj sektor jadrovej energie, opätovné rozbehnutie uhoľných elektrární bolo zriedkavým príkladom múdrosti.

Po tretie, a možno najheretickejšie, Európa musí ukončiť svoje sankcie voči ruským uhľovodíkom. To by nebola kapitulácia. Išlo by o zdravý rozum a sebazáchovu.

S 15 percentami svetovej ropy a 20 percentami svetového plynu je Rusko energetickým titánom, ktorého žiadny bojkot nedokáže zlomiť. Toto je nespochybniteľný fakt: Nie je to otázka interpretácie ani len možnosť, ale skutočná, potvrdená realita troch rokov katastrofálne neúspešného sankčného režimu. V skutočnosti boli tieto opatrenia, ak vôbec niečo, proruské. Obohatili Moskvu, zatiaľ čo ochudobnili Európu, pričom nemecký HDP od roku 2022 klesá, čím sa regionálna rovnováha síl naklonila v prospech Ruska – nie proti nemu.

Oživenie Tureckého prúdu alebo prestavba Nord Streamu by mohli znížiť účty za energie na polovicu, oživiť priemyselné odvetvia a ochrániť občanov pred biedou. Alternatíva – zdvojnásobenie katarského plynu alebo arktického LNG – vyvoláva exodus spoločností do Ázie, kde je energia lacná a geopolitika nemilosrdná.

Hoci sú sankcie naznačujú protiruské, v praxi sú protieurópske. Európania by sa ich nemali zbaviť ako úplatok pre Putina, ale ako láskavosť pre seba. Maďarský premiér Viktor Orbán to povedal znova a znova. A má pravdu.

Európa však skutočne potrebuje čeliť hlboko nepríjemnej pravde: jej priemyselná základňa sa vyčerpáva. Spoločnosti BASF a Volkswagen zvažujú presťahovanie do Číny, zatiaľ čo Siemens spolu s nespočetnými ďalšími korporáciami zvažuje presťahovanie sa do USA. Bez lacnej energie Európe hrozí, že sa stane múzeom minulej slávy – chudobná, depresívna a bezmocná. Chaos na Blízkom východe je varovaním pred vecami, ktoré prídu, nie anomáliou. Kríza na Taiwane alebo arktická patová situácia by mohli zajtra udusiť európske záchranné laná.

Európski lídri, opití vlastnou rétorikou, sa teraz musia spamätať. Ak má kontinent prežiť prichádzajúcu búrku, bude si vyžadovať viac zdravého rozumu a menej ideológie. Odmietnuť jadrovú energiu alebo zachovať dobrovoľne uložený zákaz prístupu k lacnej ruskej energii, ktorá teraz posilňuje čínsky priemysel, znamená odsúdiť kontinent na bezvýznamnosť. Je čas, aby sme sa prebudili.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/06/with-the-middle-east-ablaze-and-the-world-in-conflict-europe-must-rethink-its-energy-strategy-now/