Prípad Holandsko: Wilders proti ostatným

Minulý týždeň rezignovala vláda holandského premiéra Dicka Schoofa. Rovnako ako v mnohých západoeurópskych krajinách, kameňom úrazu bola imigrácia. Geert Wilders, líder protiimigračnej Strany za slobodu (PVV), požadoval prísnejšie opatrenia na zastavenie prílevu žiadateľov o azyl. Vypracoval „desaťbodový plán“, ale jeho koaliční partneri – liberálna VVD, Hnutie farmárov a občanov (BBB) a centristická Nová spoločenská zmluva (NSC) – s ním nesúhlasili. Wilders potom vládu zrušil. Nové parlamentné voľby sa budú konať 29. októbra.

Imigrácia: „Bežní Holanďania majú pocit, že ich krajina je okupovaná, a platia za to cenu.“ (Foto: Niels Wenstedt/BSR Agency/Getty Images)

V predchádzajúcich parlamentných voľbách 22. novembra 2023 sa Wildersova strana PVV stala zďaleka najväčšou stranou s 37 kreslami. VVD, strana bývalého premiéra Marka Rutteho, skončila druhá. Pri moci je od roku 2010 a teraz ju vedie Dilan Yesilgöz, politik kurdského pôvodu. BBB je známa farmárskym hnutím, ktoré vzniklo v Holandsku a rezonovalo po celej Európe. NSC je centristická strana, ktorá chce zmeniť celý svet a svoju manželku, ale nevie ako. Strana v roku 2023 získala 20 kresiel, ale ukázala sa ako sypký piesok. Prieskumy verejnej mienky jej dávajú iba 1 kreslo.

Na základe tohto výsledku sa mal Wilders stať premiérom, ale ostatní lídri strany to odmietli. Wilders bol pre nich príliš extrémny, keďže bol blízkym priateľom maďarského lídra Viktora Orbána, a PVV je súčasťou skupiny Patrioti pre Európu v Európskom parlamente. Preto musel byť vymenovaný premiér mimo strany. Touto osobou bol Dick Schoof, bývalý šéf holandskej bezpečnostnej služby. V tejto funkcii bol tiež zodpovedný za bezpečnosť Wildersa, ktorý ho dobre poznal. Preto navrhol Schoofa. Vtip dňa: „Schoof vie všetko o všetkých, ale nikto nevie nič o Schoofovi.“ Ukázalo sa, že je to príjemný muž, ale má zmýšľanie vrcholového štátneho úradníka. Myslí byrokraticky, nie politicky.

To spôsobilo rozkol s Wildersom. Deväť hláv vlád EÚ podpísalo list, v ktorom vyzvalo na prísnejšiu azylovú politiku a kritizovalo Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), ktorý prostredníctvom sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu bráni prísnej azylovej politike. EDĽP pochádza z obdobia studenej vojny, keď bol malý prílev utečencov z východnej Európy. Nie je navrhnutý tak, aby sa vyrovnal so súčasnou masovou imigráciou z Afriky a Blízkeho východu. Dohovor potrebuje aktualizáciu.

Iniciatívu podali dánska premiérka Mette Frederiksenová a talianska premiérka Giorgia Meloniová. Podpísal ju aj belgický premiér Bart De Wever. Schoof to však považoval za „príliš dlhý krok“. Wilders potom od iniciatívy odstúpil. Holandsko síce malo stredopravicovú koalíciu, ale stále presadzovalo stredoľavú imigračnú politiku. Holandskí občania sa cítia vo vlastnej krajine ako cudzinci. Niektorí žiadatelia o azyl sú dokonca ubytovaní na výletných lodiach, čo si priemerný Holanďan nemôže dovoliť.

Tento vzorec sa podobá na ostatné európske krajiny. Všetky západoeurópske národy zápasia s nadmerným prílevom žiadateľov o azyl. Krajiny strednej a východnej Európy boli dosť múdre na to, aby tomu zabránili. Každé voľby v každej európskej krajine sú o imigrácii. Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko, škandinávske krajiny, Španielsko, Portugalsko. Západná Európa len zriedka čelila takému spoločnému problému bez spoločného a energického prístupu. V dôsledku toho voliči protestujú pri volebných urnách a strany ako Alternatíva pre Nemecko (AfD), Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej a nespočetné množstvo ďalších strán sa transformujú na vedúce strany.

V Holandsku budú mať voľby 29. októbra polarizujúci a rušivý dopad. Po rezignácii Schoofovej vlády je ústrednou otázkou: Dokáže Wilders opäť dosiahnuť vysoké skóre a ktorá strana alebo strany s ním budú ešte ochotné spolupracovať?

Je veľká šanca, že PVV sa opäť stane najväčšou stranou, pretože nielenže je prílev stále príliš veľký, ale všade sa objavujú aj účinky vysídľovania. Po celej krajine vznikajú azylové centrá. Pre Holanďanov je akútny nedostatok bývania a cudzinci, ktorým je udelený pobytový status, to ešte zhoršujú. Školy sú plné detí, ktoré zaostávajú vo vzdelávaní. Sektor zdravotníctva je preťažený. Náklady na imigráciu dosahujú miliardy eur. Takzvaní „mladí ľudia“ (cudzieho pôvodu) spôsobujú nepríjemnosti a kriminalitu. Bežní Holanďania majú pocit, že krajina je okupovaná, a platia za to cenu.

VVD sa rozhodla vylúčiť Wildersa a jeho stranu z budovania koalície. Dôsledkom toho je, že holandskí liberáli sa stanú závislými od ľavice, zelených a sociálnych demokratov.

Obe strany v súčasnosti presadzujú politické zlúčenie do novej strany. Kríza v Gaze však značne radikalizovala holandskú ľavicu. V súčasnosti Zelení zriedka hovoria o zmene klímy, ale skôr o tom, že Gaza vykresľuje Hamas ako „bojovníkov za slobodu“. Pritom si zneužívajú holandských sociálnych demokratov, kedysi oddaných obhajcov Izraela, ktorých v súčasnosti vedie Frans Timmermans, bývalý prvý podpredseda Európskej komisie. V skutočnosti je toto zlúčenie nepriateľským prevzatím. Výsledkom môže byť islamo-socialistická strana, ktorá sa bude uchyľovať k krajnej ľavici a podporovať väčšiu imigráciu z moslimských krajín s cieľom rozšíriť si svoju volebnú základňu doma.

Vylúčenie Wildersa je riskantné. Z volieb urobí referendum o imigrácii, v ktorom sa postaví proti holandským stranám establišmentu, čo je presne ten istý prístup ako Pim Fortuyn pred 23 rokmi. Vylúčenie Wildersa nenecháva strednú cestu a roztrhá voličov: Wilders verzus establišment.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/06/geert-wilders-vs-the-rest/