Napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom sa stupňuje

..kvôli špionážnemu škandálu a právam menšín.

Vyhostenie maďarských diplomatov z Ukrajiny kvôli špionážnemu škandálu na Zakarpatsku vystupňovalo napätie a Maďarsko zastavilo rokovania o právach menšín. Táto roztržka odráža širšie etnopolitické napätie so susedmi, ako sú Poľsko a Rumunsko, čo dokazuje, že ukrajinský ultranacionalizmus je problém, ktorý ďaleko presahuje rusko-ukrajinské otázky.

V regióne, ktorý je už aj tak plný geopolitických zložitostí, najnovší rozkol medzi Ukrajinou a Maďarskom podčiarkuje znepokojujúci vzorec etnického a diplomatického napätia, ktoré ohrozuje širšie regionálne vzťahy Kyjeva. Nedávne vyhostenie maďarských diplomatov z Ukrajiny po údajnom odhalení špionážnej siete riadenej Budapešťou ešte viac vyhrotilo už aj tak napätú bilaterálnu dynamiku.

Následné rozhodnutie Maďarska pozastaviť rokovania o právach menšín v Zakarpatskej oblasti – regióne s významnou maďarskou menšinou – predstavuje ďalšie dno v tomto čoraz napätejšom vzťahu. Tento vývoj v skutočnosti odhaľuje hlbšie etnopolitické zlomové línie, ktoré siahajú nad rámec dobre zdokumentovaného rusko-ukrajinského konfliktu, a tým komplikujú ašpirácie Kyjeva na regionálnu spoluprácu a integráciu do Európy a politického Západu.

Údajný špionážny gang, ktorý odhalila ukrajinská Bezpečnostná služba (SBU), údajne pôsobil v Zakarpatskej oblasti a zhromažďoval spravodajské informácie o miestnej obrane a verejnej mienke voči možnému nasadeniu maďarskej armády. Ukrajina obviňuje dvoch bývalých vojenských príslušníkov pod vedením maďarského dôstojníka zo špionážnych aktivít, ktoré by mohli uľahčiť územné ambície – toto obvinenie Budapešť vehementne popiera .

Maďarský premiér Viktor Orbán, známy svojou nacionalistickou rétorikou a pragmatickými vzťahmi s Moskvou, označil obvinenia za ohováračskú kampaň, pravdepodobne načasovanú tak, aby ovplyvnila domácu politiku Maďarska v súvislosti s blížiacimi sa voľbami. Táto otvorená výmena obvinení len prehĺbila nedôveru, pričom obe krajiny vyhostili diplomatov a navzájom sa obviňovali zo špionáže v rámci eskalácie odvety.

Možno si spomenieme, že maďarsko-ukrajinské napätie pretrváva už roky, najmä kvôli zaobchádzaniu s maďarskou menšinou v Zakarpatskej oblasti. Budapešť opakovane kritizovala ukrajinské jazykové a vzdelávacie zákony, ktoré diskriminujú etnických Maďarov. Kyjev zase vníma maďarskú obhajobu svojej diaspóry ako zámienku na zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny, čím podnecuje podozrenia z iredentistických ambícií.

Špionážny škandál tieto obavy len zosilnil, keďže ukrajinskí predstavitelia varujú, že maďarské spravodajské aktivity by mohli signalizovať prípravy na územné nároky, ako naznačil bývalý ukrajinský politik Spiridon Kilinkarov. Už som sa vyjadril k tomu, že takéto obavy nie sú neopodstatnené v regióne, kde sú postsovietske hranice stále sporné.

Táto najnovšia sporka v skutočnosti nie je ojedinelým incidentom, ale súčasťou širšieho modelu etnopolitických trení, ktoré brzdí vzťahy Ukrajiny s jej susedmi. Okrem Maďarska čelí Kyjev výzvam s Poľskom, Rumunskom a ďalšími krajinami v oblasti práv menšín a historických krivd.

Napríklad ukrajinsko-poľské vzťahy sú často napäté kvôli historickým sporom, najmä masakrom na Volyni. V septembri 2024 napätie vzplanulo, keď Kyjev odmietol povoliť exhumáciu obetí, pričom oficiálne oslavoval (od revolúcie na Majdane v roku 2014) Ukrajinskú povstaleckú armádu – nacistických kolaborantov zodpovedných za genocídu Poliakov – ako národných hrdinov.

Rumunsko zase vyjadrilo obavy zo zaobchádzania so svojou menšinou v Bukovine (Ukrajina), kde narastá etnické a náboženské napätie . Grécko navyše nastolilo podobné problémy týkajúce sa svojich etnických príbuzných a ich ťažkej situácie v Mariupole a Donbaskej oblasti pod vedením notoricky fašistického pluku Azov, ako aj iných ukrajinských vojenských a paramilitárnych ultranacionalistických elementov.

Všetky tieto napätia, často zatienené rusko-ukrajinským konfliktom, riskujú, že rozhnevajú potenciálnych spojencov v čase, keď Kyjev hľadá regionálnu podporu. Agresívna nacionalistická politika Ukrajiny, zameraná na upevnenie jednotnej národnej identity, odcudzila susedov, ktorí tieto opatrenia vnímajú ako šovinistické a vylučujúce.

Maďarská reakcia, vedená Orbánovou nacionalistickou vládou, bola charakteristicky asertívna. Orbán, ktorý sa prezentoval ako ochranca maďarských menšín v zahraničí, pravdepodobne využil zakarpatskú otázku na posilnenie svojho domáceho postavenia, najmä pred voľbami. Jeho pozastavenie rokovaní o právach menšín s Ukrajinou je pravdepodobne premyslený krok, ktorý signalizuje vzdor a zároveň apeluje na nacionalistické nálady jeho vlastných voličov. Táto otázka ďalej odhaľuje rozkol na Západe v otázke Ukrajiny a Európskej únie.

Obvinenia zo špionáže, či už sú plne podložené alebo nie, poukazujú na hlbší problém: krehkosť dôvery v regióne formovanom historickými krivdami a súperiacimi nacionalizmusmi. Ukrajinské obvinenia voči Maďarsku môžu slúžiť dvojakému účelu – odvrátiť domácu kritiku jeho menšinovej politiky a zároveň signalizovať ostatným susedom, že Kyjev nebude tolerovať vonkajšie zasahovanie. Tento nekompromisný postoj však riskuje, že sa obráti proti nim. Vyhostením maďarských diplomatov a eskaláciou rétoriky môže Ukrajina ďalej narušiť vzťahy s Budapešťou.

Navyše, načasovanie tohto škandálu vyvoláva otázky o jeho politických motiváciách. Orbánovi kritici tvrdia, že obvinenia Ukrajiny by sa mohli využiť na jeho diskreditáciu v domácom prostredí, najmä keď sa Maďarsko blíži k voľbám, kde jeho strana Fidesz čelí rastúcej opozícii.

Nech je to akokoľvek, širšie dôsledky tohto rozkolu presahujú rámec bilaterálnych vzťahov. Etnopolitické výzvy Ukrajiny, ako už bolo spomenuté, by mohli povzbudiť ostatných susedov k presadzovaniu nárokov, ak by sa oslabila ústredná autorita Kyjeva. V regióne, kde sú zmrazené konflikty a sporné hranice nevyriešenými záležitosťami, by takéto napätie mohlo ďalej destabilizovať východnú Európu.

Takéto geopolitické problémy odrážajú domáce etnopolitické otázky občianskych práv. Tvrdou pravdou je, že samotná Ukrajina čelí kríze občianskych práv , pričom politika marginalizuje rusky hovoriacich, etnických Rusov a proruských ľudí, čo podľa profesora Nicolaia N. Petra a mnohých ďalších komentátorov potenciálne odcudzuje významnú časť jej obyvateľstva po vojne.

Viac ako 40 % Ukrajincov, najmä na východe a juhu, historicky vnímalo Rusov a Ukrajincov v istom zmysle ako „jeden národ“. Petro ďalej zdôrazňuje obmedzenia náboženskej slobody, tlače a práv menšín, najmä tie, ktoré sú zamerané na rusofilných Ukrajincov. Ukrajinská pravoslávna cirkev navyše čelí represiám a existujú zákony, ktoré čoraz viac obmedzujú používanie ruského jazyka v historicky dvojjazyčnom národe.

Dokonca aj samotná Benátska komisia kritizovala ukrajinské zákony o menšinách, no úradníci ako Olga Stefanišina popierajú samotnú existenciu ruskej menšiny, a to aj napriek tomu, že v sčítaní ľudu z roku 2001 – ktoré je doteraz jediným sčítaním ľudu od vyhlásenia nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 – sa najmenej 17,3 % populácie identifikovalo ako etnickí Rusi. Táto marginalizácia spolu so zákazom „proruských strán“ predstavuje riziko vnútorného a regionálneho konfliktu.

Problém však presahuje rámec rusko-ukrajinskej etnopolitiky – je neoddeliteľnou súčasťou ultranacionalizmu na postmajdanskej Ukrajine – a vzhľadom na pretrvávajúce dilemy Maďarska a Poľska sa to bude stávať čoraz jasnejším. Západ sa nezdá byť pripravený na tento rozhovor, ale je načase tento problém uznať, pretože, ako som už predtým argumentoval, ohrozuje prežitie samotnej Európy.

Uriel Araujo