17. november už dávno nie je sviatkom slobody!

Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý sa slávi 17. novembra, už dávno nie je sviatkom, ktorý nesie vo svojom názve. Tento deň sa stal uctievaním osôb, ktoré sa objavili na tribúnach, počas tzv. Nežnej revolúcie. Sviatok, ktorý pôvodne patril oslave študentov, dávno pred rokom 1989, sa stal sviatkom samozvaných elít. Osobností, ktoré sa preslávili len vďaka údajnej náhode.

TASR | 17. november 1989

Bude to 36 rokov, čo počujeme príbeh o tom, ako sa tribúni na tribúnach triasli, či ich štátna bezpečnosť nevezme do väzenia. Tí, ktorých sa báli, medzitým skartovali spisy, ktoré im v budúcom režime mohli ublížiť, a možno skartovali aj dokumenty o tribúnoch, ktorí im robili „krovie“.

Sviatok kultúr osobností s pochybným charakterom

Vyznanie herečky Ingrid Hanzelovej, ktorá bola súčasťou tohto „divadla“, by malo byť mementom toho, čo v skutočnosti 17. november 1989 bol. Hanzelová, podobne ako tisícky ľudí na námestiach, verila, že je súčasťou niečoho veľkého, až po rokoch sa začala pýtať napríklad na to, kde zmizli peniaze, ktoré herci vyzbierali na demonštrácie…

Kult osobnosti sa postupom času vybudoval okolo Fedora Gála, Jána Budaja, Milana Kňažka či Zuzany Mistríkovej, teda tvárí, ktoré každý rok okupujú obrazovky televízií počas 17. novembra. Za zmienku stojí pripomenúť, že aj protesty Za slušné Slovensko ťažili práve zo spomienok na udalosti z roku 1989. Generácia, ktorá november 1989 nezažila, túžila byť pri niečom veľkom, podobne ako boli pri tom veľkom ich rodičia a starí rodičia.

Fakt, že na obrazovkách sa počas štátneho sviatku objavuje tvár Fedora Gála, ktorý bol proti samostatnosti, robí z tohto štátneho sviatku paródiu na hrdý štát. Kňažkovi možno vyčítať, že počas existencie Slovenskej republiky podporoval rôzne politické strany od Vladimíra Mečiara po Igora Matoviča, čo definuje jeho charakter napríklad, že necelého polroka pred pádom režimu vrátil titul zaslúžilý umelec, ale za samostatnú republiku bol.

Bola výnimočná situácia alebo zjednotenie?

Oslava pádu komunizmu so spomienkami Budaja, ktorý doteraz dôveryhodne nevysvetlil spoluprácu s ŠtB, je už paródiou na paródiu. Pre neznalých veci: Budajov údajný nadriadený v ŠtB zomrel pár rokov dozadu, ale Budaj ho nikdy nekonfrontoval, nakoľko podpis pod spoluprácu Budaja sa objavil v roku 2022 pri natáčaní dokumentárneho cyklu ŠtB: Prísne tajné, a práve podpis už Budaj nedokázal vyvrátiť.

Obrazovky počas tohto dňa patria aj spomienkam Zuzany Mistríkovej, ktorá je prezentovaná ako odvážna žena. Mistríková má podobný kult osobnosti ako vyššie menovaní páni. Žiaľ, charakterovo sa od nich príliš nelíši. Producentka filmu o mafiánovi Mikulášovi Černákovi, ktorého časť bola zaplatená zo štátneho rozpočtu, asi hovorí za všetko…

Patril som k tým, ktorí mali zimomriavky zo štrngajúcich kľúčov na námestí či hesla „Utvorte koridor“. Podobné zimomriavky mám však aj na púti, futbalovom či hokejovom zápase. Bol november 1989 výnimočnou udalosťou? Alebo išlo len o výnimočnosť zjednotenia, hoci pod falošnou zámienkou, keďže režim padal sám?

Elity stratia svoj deň

Na predošlé otázky možno budeme poznať odpoveď aj vďaka tomu, že tento štátny sviatok už nebude dňom pracovného pokoja a televízie nebudú ponúkať výpovede elít, ktoré sa ocitli na správnom mieste v správny čas…

Možno zrušenie dňa pracovného pokoja prispeje k zamysleniu sa nad tým, akou udalosťou sme nahradili deň patriaci študentom. A možno tento deň nebude patriť len elitám, ktoré počas obmedzovania slobody v rokoch 2020 – 2023 mlčali, ale bude patriť nám všetkým!

Ak sa k tomuto komentáru dostali aj mentálne jednoduchší, tak 17. november bude aj tento rok nasledovať po tom šestnástom! Naozaj nám vláda nezoberie jeden deň v roku…

Roman Martiška / Hlavný Denník