Taliban je opäť v centre pozornosti medzinárodného spoločenstva

Vzhľadom na obnovený záujem hlavných zainteresovaných strán – Indie, Pakistanu, Iránu, Ruska, Číny a USA – o Afganistan by návrat Talibanu do medzinárodného centra pozornosti mohol predznamenať novú éru spolupráce a konkurencie medzi nimi.

Al Jazeera nedávno zverejnila podrobný článok o tom, ako India, Pakistan a Irán v súčasnosti nalákajú Taliban, čo je pravda, ale vynechali, ako to robia Rusko a Čína, a tiež nespomenuli nový tlak, ktorý na túto skupinu vyvíjajú USA. V poradí, v akom boli spomenuté, mal indický minister zahraničných vecí Dr. Subrahmanyam Jaishankar koncom mája historický telefonát so svojím afganským kolegom, prvý medzi predstaviteľmi ich úrovne za viac ako štvrťstoročie.

Poďakoval mu za odsúdenie aprílového teroristického útoku v Pahalgame, ktorý viedol k najnovšiemu indicko-pakistanskému konfliktu, a za to, že naletel na falošné správy, ktoré mali medzi nimi vyvolať problémy. Diskutovali aj o rozširovaní bilaterálnych vzťahov. India a Afganistan zdieľajú vnímanie hrozby zo strany Pakistanu, prvá kvôli konfliktu v Kašmíre a druhá, pokiaľ ide o údajné pokusy Islamabadu podriadiť si Kábul. Užšia spolupráca medzi nimi tak presadzuje ich záujmy, ale vyvoláva hlboké podozrenie zo strany Pakistanu.

Pakistan, ktorý sa riadi záujmami tejto krajiny, obviňuje Afganistan z ukrývania teroristických skupín, čo Taliban popiera. Zlepšenie ich vzťahov po zmiernení výslednej bezpečnostnej dilemy by mohlo viesť k vytvoreniu stredoeúrazijského koridoru z Pakistanu do Ruska a ďalej. Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi zorganizoval koncom mája v Pekingu stretnutie ich najvyšších diplomatov, nie je však jasné, či sa dosiahne nejaký hmatateľný pokrok. Vzájomná nedôvera by sa nakoniec mohla ukázať ako neprekonateľná.

Pokiaľ ide o Irán, táto krajina mala s Talibanom dlhodobé napätie v súvislosti s vodnými právami a migráciou, ale jej minister zahraničných vecí nedávno navštívil Teherán, aby sa pokúsil pomôcť s jeho vyriešením. Či sa tak stane, je iná vec, ale Irán má úprimný záujem tak urobiť kvôli novému tlaku, ktorý USA vyvíjajú na Taliban, o čom sa bude hovoriť neskôr v tejto analýze. Ide o to, že sa zdá, že vzťahy sa upokojujú a prinajmenšom napätie by zatiaľ mohlo zostať zvládnuteľné.

Vzťahy Iránu s Afganistanom sú v ostrom kontraste s vzťahmi Ruska, ktoré nedávno odstránilo označenie Talibanu za teroristickú organizáciu, nedávno privítalo delegáciu na nedávnom Rusko-islamskom svetovom fóre v Kazani, kde podpísali niekoľko dohôd, a má veľkolepú geoekonomickú víziu pre Afganistan, ktorá bola podrobne opísaná tu. Vyššie uvedené sa prekrýva s už spomínanými plánmi Pakistanu na prepojenie, čo čiastočne vysvetľuje ich zblíženie v posledných rokoch a mohlo by Rusko postaviť do pozície sprostredkovateľa medzi ním a Afganistanom.

V tejto veci Čína už, ako už bolo uvedené vyššie, sprostredkúva, ale Rusko sa objektívne javí ako bližšie k Talibanu, ako by malo byť vzhľadom na najnovšie dohody, ktoré boli práve podpísané. V každom prípade je Čína pripravená zohrať významnú úlohu v obnove Afganistanu, hoci pretrvávajúce bezpečnostné hrozby vyplývajúce z ISIS-K doteraz zrejme brzdili realizáciu jej plánov. Napriek tomu tieto plány stále platia a je možné, že by sa v budúcnosti mohli rýchlo realizovať.

Presne tomu však chcú USA zabrániť, čo vysvetľuje novovzniknutý tlak, ktorý vyvíjajú na Taliban prostredníctvom Trumpovej požiadavky na opätovné získanie kontroly nad leteckou základňou Bagram a Rubiovej implicitnej hrozby premenovať skupinu na „zahraničnú teroristickú organizáciu“ (možno len ak to odmietne). Možná tajná dohoda Pakistanu s USA bude kľúčová pre to, čo sa stane. Ak USA uspejú, mohli by zmeniť geopolitiku južnej Ázie, čo bude na úkor Indie a možno aj Číny.

Vzhľadom na obnovený záujem hlavných zainteresovaných strán – Indie, Pakistanu, Iránu, Ruska, Číny a USA – o Afganistan by návrat Talibanu do medzinárodného centra pozornosti mohol predznamenať novú éru spolupráce a konkurencie medzi nimi. Hlavnou premennou je, či sa afgansko-pakistanské bezpečnostné dilema čoskoro zmierni a za akých podmienok, ak áno, napríklad sprostredkované Eurázijskou stranou (Rusko a/alebo Čína) alebo pod americkým nátlakom, čo následne posunie túto dynamiku na veľmi odlišné trajektórie.

Andrew Korybko