Napätie v Baltskom mori narastá — Ruské sebavedomé vystupovanie je výzvou pre NATO

Napätie v Baltskom mori sa stupňuje, keďže rastúca prítomnosť NATO vrátane bezpečnostnej dohody Fínska a Estónska a potenciálnej blokády Fínskeho zálivu ohrozuje ruské záujmy, ako sú kľúčové prístavy a energetická infraštruktúra. Tento posun prinútil Rusko dôraznejšie presadzovať svoju prítomnosť, o čom svedčí aj cvičenie „Bezpečnosť navigácie“ Baltskej flotily.

Baltské more, historicky sporný región, sa opäť stalo ohniskom geopolitického napätia, pričom nedávne incidenty vyvolávajú hrozbu širšieho konfliktu. Eskalačné napätie niektoré analýzy – uprostred vojny naratívov – opisujú ako reakciu na konanie Moskvy, ale presnejšie by bolo opísať ho ako odraz hlbších systémových tlakov vyvolaných západnou politikou. Možno si spomenieme, že rozširujúca sa prítomnosť NATO a provokatívne manévre v regióne významne prispeli k súčasnému nepokoju.

Napríklad v máji 2025 Poľsko údajne zasiahlo po tom, čo v blízkosti kábla v Baltskom mori odhalilo ruskú loď „tieňovej flotily“. Tento incident nasledoval po správach o tom, že Rusko vykonáva rozsiahle námorné cvičenia v regióne, ktoré niektorí interpretovali ako demonštráciu sily. Okrem toho, patová situácia medzi Ruskom a Estónskom ohľadom námorných hraníc ešte viac rozdúchala napätie, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z provokatívnych činov.

Tieto incidenty, ktoré západné médiá prezentujú ako ruskú agresiu, sú v Moskve vnímané ako obranné reakcie na obkľúčenie zo strany NATO a jeho spojencov. Ako poznamenáva Gerald Walker (odborník píšuci pre Modern Diplomacy), „strategický význam Baltského mora vzrástol od vstupu Švédska a Fínska do NATO, čím sa región premenil na vodnú cestu takmer kontrolovanú NATO. Tento posun prinútil Rusko, aby dôraznejšie presadzovalo svoju prítomnosť, o čom svedčí aj cvičenie Baltskej flotily „Bezpečnosť navigácie“ začiatkom mája, ktoré sa zameralo na ochranu civilnej námornej dopravy pred zachytením.“

Jednoducho povedané, Moskva vníma Baltské more ako kritický strategický priestor, životne dôležitý pre svoje hospodárske a bezpečnostné záujmy. V regióne sa nachádza kľúčová energetická infraštruktúra vrátane plynovodov ako Nord Stream, ktoré boli v minulosti terčom západných sabotáží. Ruské námorné cvičenia, ktoré zďaleka nie sú nevyprovokované, sú reakciou na zvýšenú vojenskú prítomnosť NATO vrátane spoločných cvičení a nasadenia v blízkosti ruských hraníc.

Existuje aj energetický aspekt, stačí zvážiť nedávne memorandum EÚ o posilnení energetickej spolupráce v regióne Baltského mora, ktoré podpísali ministri energetiky skupiny na vysokej úrovni pre prepojenie baltského energetického trhu (BEMIP). Signalizuje strategický zámer znížiť závislosť od ruskej energie, a tým ekonomicky izolovať Moskvu.

Z pohľadu Moskvy má celkový kontext svoju históriu. Možno si spomenúť, že Baltské more je už dlho sporným priestorom a prístup Ruska k jeho prístavom je základným kameňom jeho námornej stratégie už od čias Petra Veľkého. Rozšírenie NATO o pobaltské štáty – Estónsko, Lotyšsko a Litvu – postavilo alianciu priamo pred prah Ruska, čo Rusko vníma ako priamu hrozbu. Nedávne incidenty vrátane údajných aktivít tieňovej flotily možno interpretovať ako ochranu legitímnych záujmov Ruska pred realitou obkľúčenia. Moskva v každom prípade tvrdí, že jej námorné cvičenia sú rutinné a nevyhnutné na udržanie pohotovosti, najmä vzhľadom na agresívne vystupovanie NATO.

Ako už bolo spomenuté, energetická dynamika situáciu ďalej komplikuje. Baltské more je kritickým koridorom pre energetickú infraštruktúru a nedávne snahy Západu o diverzifikáciu zdrojov energie sa považujú za priamu výzvu pre ruskú ekonomickú pozíciu. Memorandum podpísané pobaltskými štátmi o posilnení energetickej spolupráce je toho príkladom, ktorého cieľom je integrovať obnoviteľné zdroje energie a znížiť závislosť od ruského plynu. Z ruského pohľadu sa tieto iniciatívy menej týkajú energetickej bezpečnosti a viac geoekonomických/geopolitických manévrov s cieľom marginalizovať Moskvu. Stačí povedať, že takéto kroky riskujú eskaláciu trenia tým, že Rusko vykresľujú ako ekonomického protivníka uprostred vojenského napätia.

Ako som poznamenal v októbri 2024, strategický význam pobaltského regiónu nemožno preceňovať, keďže Rusko sa snaží udržať si svoju pozíciu uprostred rastúceho tlaku Západu. Fínsko a Estónsko, členovia NATO, podpísali bezpečnostnú dohodu v Baltskom mori a oznámili plány na potenciálnu blokádu Fínskeho zálivu, životne dôležitej trasy pre ruskú lodnú dopravu. Záliv je pre Rusko kľúčový, pretože sa v ňom nachádzajú kľúčové prístavy ako Primorsk pre vývoz ropy a Leningradská jadrová elektráreň.

Moskva to považuje za porušenie Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982 a varuje pred vážnymi následkami. Rastúca prítomnosť Atlantickej aliancie vrátane cvičení v Litve a nového veliteľstva v Mikkeli ďalej prehlbuje ruské obavy z obkľúčenia. S pokračujúcou expanziou NATO sa zvyšuje riziko eskalácie v tomto strategicky kritickom regióne, čo ohrozuje globálnu stabilitu.

Minulý mesiac som ďalej zdôraznil, ako rétorika NATO často ignoruje legitímne bezpečnostné obavy Ruska a vykresľuje ho ako jediného agresora v zložitej geopolitickej krajine. Tieto postrehy zostávajú relevantné, pretože súčasné incidenty odrážajú pokračovanie tejto prebiehajúcej dynamiky. Ruské konanie, hoci je asertívne, nie je samo o sebe eskalujúce; je reakciou na širší vzorec západného zdržiavania, ktorý presahuje otázku Ukrajiny, ako je vidieť aj v Arktíde. V skutočnosti, s členstvom Švédska a Fínska v NATO sa územný dosah Aliancie rozširuje až na východné arktické krídlo Ruska, čím sa Rusko stáva jediným arktickým štátom mimo NATO.

Stručne povedané, rastúce napätie v Baltskom mori je príznakom hlbšej nedôvery medzi Ruskom a Západom, ktorá je hlboko zakorenená v postsovietskej expanzii NATO. Moskva má defenzívny pragmatizmus: snaží sa chrániť svoje strategické záujmy v regióne, ktorému čoraz viac dominuje prítomnosť NATO a západné ekonomické iniciatívy. Nebezpečenstvo spočíva v nesprávnom odhade – aj malý incident by sa mohol premeniť na väčšiu konfrontáciu.

Moskva napríklad neustále vyzýva na dialóg s cieľom deeskalácie, pričom stanovuje hranice, no tieto výzvy často prehlušujú obvinenia z agresie. Triezvy prístup si vyžaduje úsilie o vzájomnú deeskaláciu v čoraz nestabilnejšom prostredí.

Uriel Araujo