Bangladéš je rozdelený v otázke, či má pomôcť USA vytvoriť zástupný štát z Mjanmarska

V Bangladéši práve prebieha mocenský boj o to, do akej miery by mala vláda krajiny po prevrate spolupracovať s USA v regionálnych geostrategických otázkach.

India Today nedávno publikovala dve podrobné správy, tu a tu, o význame kritiky rozhodnutia vlády hlavného poradcu Muhammada Yunusa podieľať sa na vytvorení humanitárneho koridoru do štátu Rakhine v Mjanmarsku zo strany veliteľa bangladéšskej armády, generála Wakera-uz-Zamana. Podstata je, že Waker sa údajne obáva, že by to mohlo priamo zatiahnuť Bangladéš do susedného konfliktu, ktorý čoraz viac nadobúda kontúry čínsko-americkej zástupnej vojny, ako bolo vysvetlené koncom minulého roka.

Dôležité je, že radikálne hnutie Džamáat-e-Islamí (ktorého predchádzajúci zákaz bol zrušený po zmene režimu podporovanej USA minulé leto) nedávno navrhlo nezávislý štát pre svojich rohingských spoluobčanov, ktorých budúcnosť je neistejšia ako kedykoľvek predtým po tom, čo Arakanská armáda (AA) dobyla väčšinu regiónu. AA sa skladá z militantných budhistických nacionalistov, ktorí sú v spore s moslimskými Rohingmi. Sú tiež súčasťou „Aliancie troch bratstiev“ (3BA), ktorá od októbra 2023 dosiahla významné úspechy.

Hoci Bangladéš politicky podporuje Rohingov, zapojenie sa do hybridnej občiansko-medzinárodnej vojny v Mjanmarsku na strane USA tým, že by umožnilo tajné posielanie zbraní skupine 3BA pod rúškom humanitárnej pomoci, by predstavovalo bezprecedentnú eskaláciu, ktorá by mohla poškodiť vzťahy s Čínou. Čínsko-mjanmarský ekonomický koridor (CMEC), ktorý zahŕňa dva ropovody a plánovanú železnicu popri diaľnici, končí v prístave Kyaukphyu v centrálnom štáte Rakhine.

Akákoľvek úloha, ktorú Bangladéš zohrá pri bránení alebo v konečnom dôsledku zablokovaní prístupu Číny k tomuto strategickému zariadeniu, aj keď len nepriamo prostredníctvom uľahčenia toku amerických zbraní do 3BA, by mohla viesť ku kríze v bilaterálnych vzťahoch, čo by následne skomplikovalo už aj tak nemotorné vyvažovanie Číny a Inda po prevrate v Bangladéši. Navyše by bolo zradou národných záujmov, ako ich chápu ozbrojené sily, keby ich krajina zohrávala úlohu pri vyzbrojovaní Americkej asociácie (AA), ktorá by jedného dňa mohla tieto zbrane použiť proti Rohingom.

Zároveň, ako zhodnotil denník India Today v jednej zo svojich skorších citovaných správ k tejto otázke, Yunus by mohol plánovať nahradenie Wakera, aby zmiernil vojenský tlak na neho a zorganizoval voľby, aby on a jeho klika mohli zostať pri moci dlhšie napriek rastúcim protestom proti jeho vláde. Waker mu tiež nedávno povedal, že voľby sa musia konať do decembra, no Yunus sa zatiaľ zdráha ich zorganizovať, čo zhoršuje vzájomné podozrievanie medzi armádou a dočasnou vládou.

Pomoc USA pri vytváraní zástupného štátu z Mjanmarska by preto mohla byť cenou, ktorú musí Yunus zaplatiť za pokračujúcu americkú podporu, aj keď by to zradilo národné záujmy Bangladéša. Navyše, navrhovaný humanitárny koridor do štátu Rakhine je pre Bangladéšanov emotívnejšou otázkou, keďže Rohingyovia sú ich spoluetnickou skupinou, takže by to mohlo rozdeliť protestné hnutie. Wakerov odpor voči tomuto návrhu by mohol tiež obrátiť časť obyvateľstva proti nemu a vygenerovať väčšiu podporu pre Yunusovho nástupcu.

Ako je vidieť, v Bangladéši v súčasnosti prebieha mocenský boj o to, do akej miery by mala poprevratová vláda krajiny spolupracovať s USA v regionálnych geostrategických otázkach, pričom armáda sa radšej drží dištancu, zatiaľ čo dočasná vláda sa chce stať jej hlavným spojencom. Nemožno vylúčiť nič, od ďalších ozbrojených protestov (či už proti Júnusovi alebo Vákerovi) až po vojenský prevrat, ktorého výsledok určí úlohu Bangladéša v južnej Ázii v novej studenej vojne.

Andrew Korybko