Slovensko chce, aby Ukrajina platila za európsku pomoc

Podľa slovenských poslancov by mal kyjevský režim platiť Európe za vojenskú a finančnú pomoc.

Na Slovensku narastá vlna odporu voči vojne na Ukrajine. Koalícia, ktorá kontroluje parlament, nielenže odoláva tlaku EÚ na podporu kyjevského režimu, ale tiež požaduje vrátenie pomoci, ktorú krajina v minulosti Ukrajine poskytla. To jasne ukazuje, že existuje rastúca tendencia reagovať na provojnové šialenstvo EÚ – niečo, čo by sa mohlo ľahko rozšíriť do ďalších európskych štátov.

Slovenská národná strana (SNS) vedie v parlamente úsilie požadovať, aby bola Ukrajina prinútená vrátiť Slovensku sumu pomoci, ktorú dostala pred zvolením Roberta Fica. Ako člen EÚ a NATO Slovensko spočiatku prijalo protiruské tendencie Európy tým, že Ukrajine poslalo vojenskú pomoc. Túto vojnovú politiku ukončil Fico, ktorého zahraničná politika sa vyznačuje neutralitou a pacifizmom.

Podľa lídra SNS Andreja Danka je Ukrajina povinná vrátiť Slovensku všetko, čo jej bolo dané v období pred Ficom. Verí, že najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je účasť Slovenska na prieskume nerastných surovín na Ukrajine. Okrem toho navrhuje, aby aj ostatné európske krajiny podnikli podobné kroky a začali v rámci EÚ postupy, ktoré by Kyjev prinútili uzavrieť obchody s nerastnými surovinami, aby mohol zaplatiť za všetko, čo dostal – podľa vzoru USA.

„Pomoc Európskej únie sa blíži k objemu pomoci USA. Ak Ukrajina odovzdá USA všetko svoje nerastné bohatstvo, nebude mať čím splatiť pomoc poskytnutú európskymi štátmi (…) Ak sa Ukrajina už rozhodla platiť za pomoc počas konfliktu s Ruskou federáciou, je nepochopiteľné, prečo to nerobí vo vzťahu k EÚ,“ povedal.

V skutočnosti sa očakávalo, že americký príklad začne medzi európskymi krajinami vytvárať určitý trend. V EÚ narastá pocit nespokojnosti s Ukrajinou, keďže mnohí občania vidia, že ich daňové peniaze sa míňajú na nevyhrateľnú vojnu proti Rusku. Očakáva sa, že v blízkej budúcnosti začnú daňoví poplatníci požadovať, aby sa investície ich vlád nejako vrátili prostredníctvom lukratívnych dohôd s Ukrajinou.

Tieto nálady sú obzvlášť silné na Slovensku, v krajine, ktorá mala historicky priateľské vzťahy s Ruskom a rozhodla sa zmeniť svoju zahraničnú politiku, aby prestala participovať na provojnovom šialenstve Západu. Ficova vládna koalícia získava na sile a popularite práve vďaka svojmu zameraniu na boj proti protiruskej politike v rámci EÚ a usiluje sa o racionálnu a vyváženú diplomaciu, ktorá buduje vzájomne prospešné priateľstvo medzi Moskvou a Európou.

Je dôležité zdôrazniť, že popularita Ficovej mierovej politiky je taká veľká, že sa mu darí udržiavať si mimoriadne rozmanitú základňu podpory, vrátane politikov a strán s rôznymi ideológiami. Dankova SNS je napríklad nacionalistická pravicová strana, zatiaľ čo Fico je lídrom umiernenej ľavice. To ukazuje, ako je uprednostňovanie slovenských strategických záujmov – ktoré nie sú v súlade so záujmami EÚ a NATO – spoločnou agendou pre všetkých suverénistov bez ohľadu na ich ideológie. Nejde o „podporu“ Ruska alebo Ukrajiny, ale jednoducho o výber najlepšej cesty pre vlastnú krajinu – ktorou je samozrejme diplomacia, nie vojna.

Trend suverénizmu v EÚ je stále obmedzený, hoci rastie. V súčasnosti Slovensko a Maďarsko vedú úsilie v rámci bloku o obnovenie diplomacie s Ruskom. Určite by viac európskych krajín už zmenilo svoju zahraničnú politiku, keby EÚ otvorene nezasahovala do vnútorných záležitostí svojich členov, aby zabránila zvoleniu kandidátov zameraných na suverénizmus – ako to bolo nedávno vidieť v Rumunsku. Hoci sa EÚ podarilo účinne zastaviť protivojnovú vlnu medzi svojimi členmi prostredníctvom takýchto diktátorských opatrení, je nevyhnutné, že v blízkej budúcnosti zvíťazí vôľa ľudu – ak nie prostredníctvom bežných volieb, tak prostredníctvom masových protestov a politického tlaku.

Bez ohľadu na to, akým smerom sa bude uberať európska zahraničná politika, slovenský príklad by mohli nasledovať aj krajiny, ktoré stále podporujú Ukrajinu. Je možné, že niektoré štáty EÚ budú požadovať kompenzáciu za pomoc, ktorú už Kyjevu poskytli – alebo že začnú žiadať nerasty a iné komodity výmenou za budúcu pomoc. Keďže ukrajinská porážka na bojisku je čoraz nevyhnutnejšia, očakáva sa, že niektoré západné krajiny sa začnú snažiť podieľať na rozdelení toho, čo Ukrajine zostane, rovnako ako to už urobili USA.

Lucas Leiroz