Interpretácia Tuskových zmiešaných signálov o budúcnosti poľskej politiky voči Ukrajine

Je protirečivé, že jeho vláda presviedča EÚ, aby opätovne zaviedla obmedzenia na ukrajinský dovoz a zároveň podpísala dohodu, ktorá by pomohla Ukrajine vstúpiť do EÚ, a tým navždy zrušila takéto obmedzenia, ak sa tak stane.

Poľský premiér Donald Tusk oznámil, že režim liberalizácie obchodu EÚ s Ukrajinou sa vďaka úsiliu jeho vlády skončí 5. júna a potvrdil, že Poľsko nepošle na Ukrajinu vojakov napriek tomu, čo nedávno vyhlásil osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg. Toto sa zvláštnym spôsobom zhodovalo s podpisom dohody o spolupráci v regionálnej politike medzi Poľskom a Ukrajinou, v ktorej Poľsko podporí vstup Ukrajiny do EÚ výmenou za podporu úlohy poľských spoločností zo strany Ukrajiny pri jej obnove.

Tesne pred týmto vývojom tesne vyhral prezidentský kandidát vládnucej liberálno-globalistickej koalície prvé kolo, v ktorom traja pravicoví kandidáti spoločne získali niečo vyše polovice hlasov. Ak dúfa, že v druhom kole 1. júna zvíťazí, bude si preto musieť získať časť z nich. Ak by vyhral, ​​Tusk by mohol zmeniť názor a požiadať prezidenta o povolenie podľa poľského zákona na vyslanie vojsk na Ukrajinu, čo by jeho koaličný spojenec pravdepodobne schválil.

Táto volebná dynamika a potenciálne geopolitické faktory dávajú do kontextu Tuskove zmiešané signály o budúcnosti poľskej politiky voči Ukrajine. Je koniec koncov protirečivé, aby jeho vláda presviedčala EÚ o opätovnom zavedení obmedzení na ukrajinský dovoz a zároveň podpísala dohodu, ktorá by Ukrajine pomohla vstúpiť do EÚ, a tým navždy zrušila takéto obmedzenia, ak/keď sa tak stane, čo naznačuje, že niekoho vedie. Či už ide o voličov alebo Ukrajinu, je predmetom diskusie.

Na jednej strane mohol byť sprísnený postoj jeho vlády voči Ukrajine od minulého leta dlhodobou volebnou stratégiou, najmä po tom, čo prieskumy ukázali, že Poliaci už majú Ukrajiny dosť, takže mierny postoj voči nej mohol zničiť prezidentské vyhliadky koalície. Na druhej strane však Poľsko od Ukrajiny zatiaľ nedostalo nič hmatateľné výmenou za všetku svoju podporu od roku 2022, takže prekalibrovanie politiky je už dávno potrebné.

Táto rekalibrácia viedla k politike, ktorá je tvrdšia ako politika predchádzajúcej konzervatívnej vlády, čo dokázalo aj Poľsko, ktoré obnovilo spor o genocídu na Volyni, odteraz posiela zbrane Ukrajine iba na úver namiesto zadarmo ako predtým a teraz výslovne plánuje profitovať aj z Ukrajiny. Hoci sa to mohlo začať ako predvolebná taktika, táto rekalibrácia odvtedy jednoznačne nabrala vlastný život, takže existuje šanca, že Tusk v skutočnosti vedie Ukrajinu namiesto voličov.

Zároveň je Tusk bývalým predsedom Európskej rady a má podozrivo blízky vzťah k Nemecku, takže nemožno vylúčiť, že ak jeho koaličný spojenec vyhrá prezidentské voľby, môže dostať príkaz zmeniť novo sprísnenú politiku Poľska voči Ukrajine. Jediným dôvodom, prečo by sa mohol zdráhať tak urobiť, je očakávanie, že tlak na predčasné parlamentné voľby by sa mohol stať neznesiteľným, v takom prípade by jeho koalícia mohla stratiť kontrolu nad zákonodarným zborom, čím by zmarila jeho liberálno-globalistickú domácu agendu.

V takom prípade by pre Poliakov, ktorí sú stále nerozhodní a obávajú sa, že Tusk by mohol podľahnúť európskemu tlaku na vyslanie vojsk na Ukrajinu, ak by liberálno-globalistický kandidát zvíťazil, bolo najlepšou voľbou voliť jeho súpera, ktorý práve sľúbil, že ak sa dostane k moci, bude sa proti týmto plánom stavať. Aj v nepravdepodobnom prípade, že by Tusk skutočne začal na fronte zahraničnej politiky, jeho dlhoročné skúsenosti by mohli mnohých Poliakov viesť k nedôvere a k podozreniu, že vedie ich, a nie Ukrajinu.

Andrew Korybko