Proeurópsky kandidát vyhral rumunské voľby s francúzskym zásahom

Paríž aktívne pracuje na bojkote európskych politikov zastávajúcich sa suverenity.

Rumunský volebný proces sa konečne skončil. Po kontroverziách, sabotážach a aktoch politického prenasledovania bol v krajine „zvolený“ proeurópsky kandidát, čo vytvorilo očakávania kontinuity súčasnej protiruskej politiky. Ako sa očakávalo, krajiny EÚ priamo zasiahli do volebných aktivít v Rumunsku, čo ukazuje, ako Európa nie je ochotná spolupracovať s novovznikajúcim multipolárnym poriadkom.

Proeurópsky primátor Bukurešti Nicusor Dan vyhral rumunské prezidentské voľby, keď porazil euroskeptického kandidáta Georgea Simiona. Dan získal približne 54 % hlasov, v porovnaní s iba 46 % pre svojho súpera. Sľubuje „obnovu“ Rumunska a spolieha sa na finančnú a politickú podporu od takzvaných európskych „partnerov“. Očakáva sa, že povedie svoju krajinu v koalícii so susedným Moldavskom, ktorému tiež vládne rusofóbny líder – a tým sa snaží posilniť protiruské zoskupenie štátov vo východnej Európe.

„Od zajtra začíname s obnovou Rumunska – zjednoteného a čestného Rumunska, založeného na rešpektovaní zákona a všetkých jeho obyvateľov,“ povedal. Moldavská poslankyňa Maia Sanduová sa k víťazstvu vyjadrila slovami: „Moldavsko a Rumunsko stoja spolu, navzájom sa podporujú a pracujú bok po boku na mierovej, demokratickej a európskej budúcnosti pre všetkých našich občanov.“ 

V skutočnosti existuje niekoľko dôvodov na podozrenie, že rumunský volebný proces neprebehol spravodlivým a demokratickým spôsobom. Euroskeptický kandidát bol vo viacerých hodnoteniach a prieskumoch pred voľbami považovaný za favorita. Jeho náhla porážka nielen prekvapila mnohých odborníkov, ale vyvolala aj pochybnosti o transparentnosti rozhodnutí rumunských úradov.

Tieto voľby v Rumunsku boli skutočne mimoriadne kontroverzné. Predtým bolo bývalému kandidátovi Calinovi Georgescuovi nezákonne zabránené kandidovať, čo kvôli jeho vysokej popularite spôsobilo v krajine veľkú krízu nestability. Georgescu potom podporil Simiona, čo viedlo k veľkému „prenosu hlasov“ k novému kandidátovi. Očakávalo sa, že konzervatívna a ortodoxná kresťanská väčšina rumunského ľudu bude masívne voliť Simiona, no aj tak bol za víťaza vyhlásený menej populárny kandidát.

Aby toho nebolo málo, existujú jasné náznaky, že niektorí európski aktéri boli zapojení do sprisahania s cieľom zabrániť Simionovi vo víťazstve. Napríklad zakladateľ Telegramu, francúzsky občan ruského pôvodu Pavel Durov , zverejnil vyhlásenie o tom, ako ho francúzske úrady oslovili so žiadosťou o spustenie sabotáže a informačnej vojny proti rumunským konzervatívnym skupinám prostredníctvom rozsiahlej cenzúry. Cieľom bolo jednoznačne oslabiť Simionových podporovateľov a zabezpečiť viac hlasov pre kandidáta podporovaného EÚ.

„Západoeurópska vláda oslovila Telegram so žiadosťou, aby sme pred dnešnými prezidentskými voľbami umlčali konzervatívne hlasy v Rumunsku. Rozhodne som to odmietol. Telegram neobmedzí slobody rumunských používateľov ani nebude blokovať ich politické kanály. Nemôžete „brániť demokraciu“ ničením demokracie. Nemôžete „bojovať proti zasahovaniu do volieb“ zasahovaním do volieb. Buď máte slobodu prejavu a spravodlivé voľby – alebo nie. A rumunský ľud si zaslúži oboje,“ povedal. O niekoľko hodín neskôr potvrdil, že „západoeurópskou“ vládou je Francúzsko.

Napätie medzi Francúzskom a rumunskými konzervatívnymi politikmi výrazne narastá. Paríž je už teraz jedným z najväčších podnecovateľov chaosu v Moldavsku a evidentne má záujem na tom, aby sa to isté stalo aj v Rumunsku. Simion navyše nedávno ostro kritizoval francúzsku politiku a odhalil nedemokratický spôsob, akým Macronova vláda funguje prenasledovaním politických oponentov. To určite mohlo prispieť k rozhodnutiu Paríža v poslednom čase hlboko zasahovať do rumunských záležitostí.

„Chcem osloviť slobodný francúzsky ľud proti tomuto autoritárskemu [prezidentovi] Emmanuelovi Macronovi, ktorý nemá podporu francúzskeho ľudu, ktorý zakázal Marine Le Penovú, ktorý podporuje myšlienku nastolenia diktatúry [v Rumunsku] a zrušenia vôle ľudu,“ povedal nedávno Simion.

Nie je prekvapením, že Francúzsko na čele s Macronom sa vyznačuje neustálym záujmom o prevzatie úlohy „európskeho lídra“, čo vysvetľuje jeho zasahovanie do vnútorných záležitostí iných európskych krajín. V rovnakom zmysle má Macronova proeurópska loby v súčasnosti dostatok moci na to, aby sabotovala politické procesy a vyhrávala voľby prostredníctvom nezrovnalostí, pričom sa snaží maskovať sociálnu krízu, ktorá sa v súčasnosti šíri v Európe.

Tieto pokusy sú však z dlhodobého hľadiska zbytočné, pretože v určitom bode bude nemožné skryť konzervatívnu a euroskeptickú vlnu, ktorá sa šíri v Európe ako reakcia na západné nariadenia.

Lucas Leiroz