NECH SÚ VŠETKY BYTOSTI ŠŤASTNÉ!

Kým väčšina kresťanského sveta dnes žila inauguráciou pápeža Leva XIV., ja som prežil výnimočný deň medzi buddhistami. V Tibetskom parku mieru a harmónie na okraji Nových Zámkov dnes za účasti hlavy tibetskej línie Džonang, Jeho Svätosti Džonanga Rinpočeho, vysvätili prvú kalačakra stúpu na Slovensku. Ako vo svojom príhovore vysvetlil samotný Rinpoče, stúpa je symbolom vnútorného i vonkajšieho mieru a mala by chrániť krajinu i ľudí v nej.

Tibetský park mieru a harmónie je unikátna oáza pokoja aj pre ľudí bez náboženského vyznania. Navštevujem ho už takmer desať rokov a musím zložiť poklonu niekoľkým desiatkam zanietených ľudí, čo za ten čas dokázali. Pod vedením lámu Tibora Geljena, ktorý predal svoj byt a kúpil starú usadlosť za mestom, pretvorili zanedbanú krajinu na čarovné miesto, kde sa odvtedy stretávajú ctitelia východných filozofií a duchovných náuk. Venujú sa tu nielen náboženským obradom a nenáboženským meditačným technikám, ale oddávajú sa tu aj príjemným prechádzkam a posedeniam v čajovni alebo pri chutnom pôstnom jedle. Je to čarovný kúsok Ázie s jedinečnou architektúrou uprostred južného Slovenska, ktorý sa stal obľúbeným výletným miestom rodín s deťmi.

Láma Tibor dostal na výstavbu meditačného centra osobné požehnanie od samotného XIV. Dalajlámu počas svojej púte v Indii v januári 1997. Do práce sa pustil so svojimi priateľmi takpovediac svojpomocne, lebo štát buddhistov nepodporuje a sponzorov na takéto aktivity bolo veľmi poskromne. Hŕstka nadšencov robila sama stavbárov, murárov, tesárov, stolárov, maliarov, záhradných architektov, krajčírov i kuchárov – vlastnými prostriedkami, obetujúc každý voľný deň. Museli by ste ich pozorovať tak dlho ako ja, aby ste pochopili, aké veľkolepé dielo sa im podarilo.

Verím, že Tibetpark prispeje k obohateniu duchovného života na Slovensku. My svetskí humanisti máme výhodu v tom, že vieme oceniť bez predsudkov a viazaní akýmikoľvek dogmami pozitívne inšpirácie zo všetkých náboženských a svetonázorových prúdov. Lebo keď si vyberiete to najväčšie dobro zo všetkého, zistíte, že všetci môžu slúžiť rozvíjaniu tých najlepších cností človeka. Zároveň však nesmiete stratiť zo zreteľa, že svetové náboženstvá ani po tisícročiach svojho vývoja neuspeli v duchovnej premene ľudstva a dokázali ho občas krotiť, no nikdy nie zmeniť ho. Preto je povznášajúce nechať sa inšpirovať prastarými náukami, no môže byť zhubné nechať sa nimi pohltiť.

Deň som ukončil návštevou filmového predstavenia Múdrosť šťastia – dokumentu venovanému blížiacim sa 90. narodeninám XIV. Dalajlámu. Odchádzal som z neho so zmiešanými pocitmi. Vždy som sa túžil stretnúť s pápežom Františkom, ktorého múdrosť a oddanosť mieru som obdivoval. Žiaľ, nepodarilo sa mi to. S dalajlámom som sa stretol trikrát. Urobil na mňa dojem tým, aký je to veselý, bezprostredný až prešibaný chlapík – na nič sa nehral a poznal praktické odpovede na prácu s vlastnou mysľou, ktoré jednoducho fungujú (odporúčam prečítať si knihu neurovedca Sama Harrisa Spiritualita bez náboženstva o jeho skúsenostiach s buddhistickými meditačnými technikami). Ale dalajláma nie je nijaký hlboký mysliteľ. Jeho poučky o tom, že si musíme pomáhať a že by sme sa mali prestať zabíjať pripomínajú skôr banálne pravdy Paula Coelha. Dalajláma vás prekvapí skôr ako excelentný praktik. Preto mám rád oboch, každého iným spôsobom.

Najčastejšie posolstvo, ktoré dnes opakovali buddhistickí hostia z Indie a Taiwanu, bolo: „Nech sú všetky bytosti šťastné a slobodné a nech myšlienky, slová a činy môjho vlastného života prispievajú k ich šťastiu a slobode.“ S týmto želaním pre všetkých sa s vami lúčim a prajem úspešný nový týždeň. 🌿

(Viac fotografií nájdete ako obyčajne na instagrame)

Eduard Chmelár