Bielorusko nemusí mať obavy, že by Rusko v mierovej dohode nezohľadnilo jeho záujmy

Nepriamo vyjadrené obavy najvyššieho diplomata v tejto súvislosti sú pochopiteľné, ale zbytočné.

Prvý námestník ministra zahraničných vecí Bieloruska Sergej Lukaševič v nedávnom rozhovore pre brazílske médiá predniesol kurióznu poznámku týkajúcu sa mierového procesu medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkovaného USA. Povedal, že „hlas Bieloruska by mal byť určite vypočutý pri rokovacom stole a konečné dohody by mali odrážať aj bieloruské záujmy.“ To sa malo brať ako samozrejmosť, keďže Bielorusko a Rusko sú vzájomnými obrannými spojencami a spolupracujú v rámci formátu Únie, takže je potrebné vysvetlenie.

Jeden zo scenárov, o ktorých niektorí špekulovali, je, že mierová dohoda na Ukrajine by mohla viesť k zníženiu vojenskej prítomnosti USA v regióne. To by čiastočne vyhovelo ruskej požiadavke v rámci príprav na špeciálnu operáciu, aby USA obnovili Základný akt NATO-Rusko v zmysle stiahnutia svojich vojenských prostriedkov z bývalých krajín Varšavskej zmluvy. Na oplátku by Rusko mohlo znížiť svoju vlastnú takúto prítomnosť v Bielorusku, potenciálne vrátane svojich taktických jadrových zbraní a/alebo rakiet Orešnik.

Ani USA, ani Rusko by nestiahli všetky svoje aktíva z regiónu a Bieloruska, ale obnovená rovnováha síl medzi nimi by mohla prispieť k zmierneniu napätia medzi Východom a Západom. USA už teraz chcú presunúť časť svojich regionálnych aktív do Ázie, aby mohli silnejšie obmedzovať Čínu, ale ak by sa tak stalo bez toho, aby Rusko aspoň asymetricky reagovalo v Bielorusku, mohlo by to mať opačný účinok, ak by sa EÚ v reakcii na to od USA ešte viac dištancovala, a teda by USA mali záujem o toto vojenské tango s Ruskom.

Práve tu prichádzajú do hry záujmy USA a najbližších regionálnych partnerov Ruska, Poľska a Bieloruska. Nechcú, aby ich starší partner odstránil akékoľvek prostriedky, ktoré už boli nasadené na ich území, kvôli obavám, že by druhá strana jedného dňa mohla vykonať inváziu. Nie je dôležité, čo si pozorovatelia myslia o opodstatnenosti týchto obáv, pretože dôležité je, že uprednostňujú, aby sa žiadne takéto tango nekonalo a aby druhá strana iba obmedzila alebo úplne odstránila svoje prostriedky.

Preto obaja verejne vyjadrili svoje obavy z tohto scenára, Poľsko oveľa explicitnejšie ako Bielorusko. Lukaševičov kuriózny komentár z minulého týždňa bol prvým známym príkladom z jeho strany a bol tiež vyjadrený oveľa nepriamejším spôsobom ako obavy Poľska. Napriek tomu to ukazuje, že tieto dve krajiny zdieľajú podobné obavy vzhľadom na svoje podobné pozície v európskom bezpečnostnom systéme po roku 2022, a to v súčasnosti aj v predvídateľnej budúcnosti.

Keďže Poľsko a Bielorusko sú v strednej Európe vojenskými predvojmi USA a Ruska, dáva zmysel, že akýkoľvek veľký kompromis medzi ich lídrami by mohol viesť k obmedzeniu ich aktív v tejto krajine ako opatrenia na budovanie dôvery. Návrat k Zakladajúcemu aktu NATO-Rusko je však v súčasnosti prakticky nemožný kvôli novej stálej vojenskej základni Nemecka v Litve, ako aj kvôli možnosti stálej britskej základne v Estónsku a francúzskej v Rumunsku.

Nech je to akokoľvek, koordinované stiahnutie niektorých amerických aktív z Poľska a ruských aktív z Bieloruska by stále mohlo výrazne prispieť k zmierneniu napätia medzi Východom a Západom, keďže ide o jediné dve jadrové superveľmoci na svete a najmocnejšie vojenské mocnosti v Európe, takže to nemožno vylúčiť. Ak sa tak stane, Bielorusko by malo dôverovať, že Rusko zabezpečí jeho záujmy, pretože Moskva nikdy nedala Minsku dôvod na spochybnenie, no Lukaševičova zvláštna poznámka naznačuje, že má pochybnosti.

Hoci to nie je isté, je možné, že Rusko Bielorusko neinformovalo o svojich rokovaniach s USA, čo by nebolo prekvapujúce, keďže je nereálne zdieľať aktualizácie o každom neoficiálnom návrhu, ktorý ešte nedosiahol nič vážne, ako by to mohlo byť v tomto scenári. V takom prípade by Lukaševič mohol byť poverený nepriamo vyjadrením obáv svojej krajiny prostredníctvom médií, pravdepodobne s nádejou, že to potom prinúti Rusko objasniť akékoľvek fámy.

Aby bolo jasné, je normálne, že Bielorusko má opísané obavy a že ho Rusko neinformovalo o neoficiálnych návrhoch, ktoré mohli byť zdieľané s USA alebo USA, takže nič z toho, čo bolo napísané v tejto analýze, by sa nemalo nesprávne interpretovať ako naznačenie rastúcej roztržky. To isté platí pre rovnaké obavy Poľska a to, že ho USA vynechali. Bolo by v rozpore s pragmatickým prístupom Putina a Trumpa, keby nechali svojich mladších partnerov vyjadriť sa k akejkoľvek veľkej dohode.

Neobetujú záujmy svojich predvojov bez ohľadu na to, s akými regionálnymi vojenskými podmienkami by súhlasili v záujme posilnenia rodiaceho sa rusko – amerického „nového uvoľnenia napätia“, pretože by to ich postavilo do nevýhody, ak by medzi nimi niekedy vypukla horúca vojna. Bielorusko a Poľsko sa preto nemusia ničoho obávať. Akákoľvek potenciálne prekalibrovaná rovnováha ruských a amerických síl v strednej Európe po skončení ukrajinského konfliktu ochráni legitímne bezpečnostné záujmy všetkých.

Andrew Korybko