Donald Trump a Európa

Časť Európy jasá, pretože inauguráciou Donalda Trumpa bola v Amerike aspoň na určitý čas porazená progresívna politika. Viacerí dúfajú, že vlna zdravého rozumu sa prevalí Atlantikom zo západu na východ a dorazí aj k brehom Európy a najmä do Bruselu. Samozrejme, na tejto interpretácii novembrových volieb prezidenta a podstatnej časti kongresu USA niečo je. Ide však o ideologicko-stranícke hodnotenie vývoja. Z geopolitického hľadiska je problém o poznanie komplikovanejší.

Netreba pochybovať o tom, že Donald Trump chce ukončiť vojnu na Ukrajine. Predovšetkým preto, lebo nechce viac posielať miliardy dolárov či už v hotovosti alebo v podobe vojenského materiálu do Európy. A tiež preto, lebo sa chce sústrediť oveľa viac na Čínu, ktorú považuje za primárneho konkurenta a protivníka. Tiež nemusíme pochybovať o tom, že Donald Trump a Vladimir Putin sa dokážu skôr alebo neskôr pragmaticky dohodnúť. To však na ukončenie vojny a dosiahnutie mieru nemusí stačiť. Americký prezident bude musieť presvedčiť aj rozhodujúce európske štáty, aby prestali dávať Volodymyrovi Zelenskému falošné nádeje na víťazstvo. Kým budú posielať na Ukrajinu zbrane a peniaze Londýn, Paríž, Berlín, Varšava a Brusel, ukrajinský prezident bude mať stále chuť bojovať.

Dajme tomu, že Spojeným štátom sa podarí priviesť Ukrajinu s Ruskom aspoň k prímeriu. Nie k podpisu mierovej zmluvy, ale k zastaveniu paľby s cieľom dosiahnuť mierovú dohodu. V tomto bode sa okrem iného začnú riešiť bezpečnostné garancie nielen Ukrajinu, ale aj Ruska. Začne sa riešiť budúci status Ukrajiny z hľadiska (ne)zaradenia do vojenských a politických blokov, prítomnosť NATO za Karpatským oblúkom či nasadenie vojsk cudzích štátov dohliadajúcich na dodržiavanie prímeria na línii bojového kontaktu. Do hry vstúpia otázky tranzitu plynu a ropy, premávky v Azovskom a Čiernom mori a mnohé ďalšie. Slovom existuje množstvo nášľapných mín, na ktorých môže krehká konštrukcia budúceho mieru explodovať a vojna bude pokračovať ďalej.

Ukrajina však nie je jedinou agendou americko-európskych vzťahov. Pre mnohé štáty EÚ sú USA dôležitou exportnou destináciou. Donald Trump neznáša obchodné deficity, nerád vidí, keď niekto viac vyváža do Ameriky, ako z Ameriky importuje. Považuje to za ohrozovanie amerických pracovných príležitostí a do určitej miery má pravdu. A to je dôvod, prečo tak miluje clá a dovozné kvóty. Donald Trump bude hroziť Nemcom, Francúzom, Holanďanom, Španielom, Talianom a ďalším uvalením ciel alebo aspoň dovozných kvót, ak nebudú viac nakupovať v Amerike. Nový americký prezident chce, aby sa USA opäť stali krajinou masívnej priemyselnej produkcie. A tým sa dostávame rovnými nohami k energetike.

Nielen v inauguračnom prejave, ale počas celej volebnej kampane Donald Trump zdôrazňoval, že USA zvýšia ťažbu ropy a zemného plynu (Drill, baby, drill!) a veľkú časť tejto produkcie musia exportovať. Kam? Nuž, zrejme aj do Európy. Je možné domnievať sa, že čím viac budú ťažiť a exportovať, tým nižšie budú ceny americkej ropy a amerického plynu. Klesnú však na takú úroveň, aby mohli konkurovať ruským cenám oboch komodít dovážaných rúrami? Ťažko. Nehovoriac o tom, že veľká časť priemyselnej infraštruktúry a zariadení koncových spotrebiteľov v Európe nie je prispôsobená na charakteristiky amerických energetických nosičov. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že Donald Trump bude robiť všetko pre to, aby sa neobnovila prevádzka systému Nord Stream s cieľom vnútiť Európanom plyn (a ropu) z USA. Ak s tým nebudú Nemci súhlasiť, zvýši clá na import áut, strojných zariadení, liekov a iných produktov. Ťažko povedať, ako sa rozhodne Berlín, ak bude postavený pred podobnú dilemu.

Tiež je možné domnievať sa, že plynovod a ropovod vedúci cez Ukrajinu na Slovensko bude poslednou položkou na zozname Donalda Trumpa, dokonca môže byť úplne pod jeho rozlišovacou schopnosťou. Ak by mali stáť tieto rúry v ceste k presvedčeniu ukrajinského prezidenta, aby si sadol za jeden stôl s ruským partnerom, šéf Bieleho domu nezaváha ani na chvíľu. Jediný, kto by mohol pritlačiť Ukrajinu k múru ohľadom tranzitu ropy a plynu, je Brusel, avšak tamojší komisári majú o ochrane záujmov členských štátov úplne inú predstavu ako Bratislava a Budapešť. Takéto nastavenie ešte nejaký čas potrvá. Dostatočne dlho na to, aby priemysel východnej a strednej Európy utrpel ak nie smrteľné, tak poriadne bolestivé rany.

Donald Trump sa však nebude primárne zaoberať Európou. Prioritou jeho zahraničnej politiky bude ekonomické, technologické a vojenské súperenie s Čínou, posilňovanie politických a vojenských partnerstiev v oblasti Juhočínskeho mora a podobne. Ďalšími prioritami budú riešenie obrovských obchodných deficitov s Kanadou a Mexikom, krotenie prívalu ilegálnych migrantov a vyhlásený boj proti drogovým kartelom, ktoré Donald Trump právne záväzným výnosom označil za medzinárodné teroristické organizácie. Kým George Bush junior naháňal bradatý príznak Usámu bin Ládina, Donald Trump sa zameriava na oveľa hmatateľnejšieho a americkým hraniciam bližšieho nepriateľa. Avšak aj na vojne proti drogovým gangom si môže nepekne vylámať zuby a zatiahnuť USA do močiarov prepojenia politiky a kartelov Latinskej Ameriky.

Peter Tóth