Eduard Chmelár: ŠTÚR MEDZI NAMI

Pred 168 rokmi, 12. januára 1856, zomrela vedúca osobnosť slovenského národného hnutia Ľudovít Štúr. Zaspomínali sme si na neho už tradične v úzkom kruhu rodiny Štúrovcov a ich priateľov. Je pre mňa veľkou poctou, že terajšia hlava štúrovského rodu, jeden z najvýznamnejších slovenských dirigentov, dlhoročný šéfdirigent a bývalý riaditeľ Opery SND Rastislav Štúr, tento rok pozval aj mňa.

Rastislav Štúr je priamym potomkom Samka Štúra, mlašieho brata Ľudovíta Štúra. S jeho otcom, známym psychológom profesorom Ivanom Štúrom, sme sa mali veľmi radi a navzájom sa držali vo veľkej úcte. Profesor Štúr mi daroval publikácie a písomnosti, ktoré mi dnes pomáhajú pri písaní novej knihy. Ivanov otec a Rastislavov starý otec profesor Svätopluk Štúr bol zasa jedným z najvýznamnejších slovenských filozofov a osobným priateľom T. G. Masaryka. Jeho knihu Zmysel národného obrodenia považujem za najlepšiu analýzu filozofie štúrovcov. Napriek tomu bol Svätopluk Štúr, tento ušľachtilý človek pevného charakteru, politicky prenasledovaný tak ľudáckym, ako aj komunistickým režimom. Hoci obidve diktatúry zneužívali meno Ľudovíta Štúra, jeho potomkovi znemožňovali učiť a vyštvali ho z univerzity.

Ivan Štúr, horlivý strážca štúrovského odkazu, ktorý považoval nosenie mena otca slovenského národa nie za privilégium, ale za záväzok, sa mi pred smrťou zdôveril, že má obavy, kto ponesie jeho pochodeň, pretože jeho deti už k tomu neinklinujú. Dnes by som mu chcel odkázať, že jeho obavy neboli na mieste. Rastislav Štúr sa s plnou zodpovednosťou a najvyššou dôstojnosťou chopil úlohy hlavy štúrovského rodu a jeho synček, päťročný Ivko Štúr, je tak neuveriteľne bystrá hlavička, až som presvedčený, že Štúrovci ešte do dejín tohto národa nepovedali posledné slovo.

Spolu s poslancom NR SR Dušanom Jarjabkom a jeho manželkou sme si uctili pamiatku Ľudovíta Štúra na jeho hrobe v Modre i na mieste tragickej nehody, kde sa smrteľne zranil. Vo svojom príhovore som vyzdvihol absolútne kľúčovú úlohu tohto velikána pri položení základov modernej slovenskej identity, ktorá o 150 rokov neskôr celkom prirodzene vyústila do založenia nezávislej Slovenskej republiky. Upozornil som na to, že úspech jeho diela bol založený na tom, že dokázal nadchnúť široké vrstvy slovenského ľudu zjednocujúcou myšlienkou spisovného jazyka a trpezlivým niekoľkoročným úsilím spojil rôznorodé skupiny obyvateľstva. Jeho schopnosť zjednocovať a spájať je v dnešnej polarizovanej a atomizovanej spoločnosti nedosiahnuteľným ideálom.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár