Nezaoberajte sa príliš hlboko iránsko-rusko-čínskymi námornými cvičeniami

Nie sú určené na odstrašenie USA a Izraela, ako sa domnievajú niektorí pozorovatelia alternatívnych médií.

Irán, Rusko a Čína vykonávajú najnovšie kolo svojich každoročných spoločných námorných cvičení v Hormuzskom prielive práve v čase, keď Trump údajne zvažuje, či povolí rozsiahle vojenské údery proti Iránskej islamskej republike uprostred najväčšieho regionálneho vojenského nahromadenia USA od vojny v Iraku v roku 2003. Načasovanie viedlo niektorých pozorovateľov v komunite alternatívnych médií k špekuláciám, že Rusko a Čína vyslali niektoré zo svojich vojnových lodí do Iránu pod rúškom svojich každoročných cvičení v snahe odradiť USA a Izrael.

Hoci by si niektorí priali, aby to bola pravda, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to poprel a povedal: „Ide o plánované cvičenia a boli dohodnuté vopred.“ To neznamená, že Iránu nepomáhajú aj inak, keďže na sociálnych sieťach kolujú správy, že ich vojenské lietadlá tam v posledných týždňoch absolvovali pomerne veľa návštev. Napriek tomu nepriama pomoc Iránu pred potenciálnym konfliktom nie je to isté ako priama účasť na ňom, čo ani jeden z nich neurobí.

Bez ohľadu na to, čo si niektorí pozorovatelia alternatívnych médií myslia o záujmoch Ruska a Číny voči Iránu, precedens 12-dňovej vojny z minulého leta, keď sa Irán premenil na celoštátne bombardovacie pole izraelského letectva, dokázal, že kvôli nemu nebudú riskovať tretiu svetovú vojnu. Rusko tiež vojensky nezasiahlo, aby pomohlo iránskej „Osi odporu“, najmä jej ústrednému prvku Hizballáhu. Nič z toho by nemalo byť prekvapením, keďže Putin sa ukázal byť averzný voči riziku.

Veď napokon, schválil iba dve prekonané odvetné eskalácie s Orešnikovcami v reakcii na mnohonásobne väčšie Západom podporované ukrajinské provokácie, medzi ktoré patrí teroristický útok na Crocus na jar 2024 a dokonca aj pokus o jeho zabitie v decembri minulého roka – toľko sa obáva rizika tretej svetovej vojny. Preto si nikdy neprišlo do úvahy, že by zahodil štyri roky opatrnosti počas špeciálnej operácie a riskoval tretiu svetovú vojnu pre dobro akejkoľvek inej krajiny, ak to neurobí ani pre svoju vlastnú.

To nie je kritika Putina, je to len pokus upriamiť pozornosť na to, že nie je ani monštrum, ani šialenec, ani geniálny mozog, ako ho vnímajú jeho nepriatelia a priatelia. Putin je dokonalý pragmatik, a preto nikdy neriskuje tretiu svetovú vojnu kvôli žiadnej inej krajine a urobí to kvôli Rusku iba vtedy, ak bude skutočne cítiť, že nemá na výber. Aj v najhoršom prípade porážky Iránu a následnej „balkanizácie“ Rusko stále prežije a on to vie.

To neznamená, že by jeho záujmy neboli poškodené, keďže Rusko sa pri obchodovaní spolieha na Irán ako na nenahraditeľný tranzitný štát pozdĺž svojho severojužného dopravného koridoru s Indiou, ale len to, že dôsledky by boli zvládnuteľné, vrátane bezpečnostných. To isté platí pre Čínu, ktorá nemá žiadne zahraničné vojenské skúsenosti od krátkej vojny s Vietnamom v roku 1979, ktorú väčšina pozorovateľov považuje za prehratú, a ani ona nebude riskovať tretiu svetovú vojnu kvôli Taiwanu (aspoň zatiaľ nie).

Ponaučenie z najnovších iránsko-rusko-čínskych námorných cvičení je teda také, že ide len o symbolické cvičenie, nie o dôkaz strategickej koordinácie medzi týmito tromi veľmocami zameranej na spoločné odstrašenie USA a Izraela, proti ktorým ani Rusko, ani Čína nechcú viesť vojnu. Opäť platí, že tieto dve mocnosti môžu a možno už aj nepriamo pomáhajú Iránu obranným vybavením a/alebo spravodajskými službami, ale nebudú bojovať proti USA a Izraelu na ich podporu, ak čoskoro opäť vypukne vojna.

Andrew Korybko